Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Príplatok k dôchodku politickým väzňom
2. 9. 2019
Cieľom novely zákona je od 1. 1. 2020 zvýšenie príplatku k dôchodku pre oprávnené osoby v zmysle § 2 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov z dôvodu znižovania podielu príplatku k zvyšujúcej sa výške priemerného dôchodku.
Na príplatok sa nevzťahuje valorizácia, od účinnosti zákona je stále rovnaký, hoci sa priemerný dôchodok od roku 2009 (339 eur) narástol na aktuálnych 444,26 eura (k 31. 12. 2018).
Pričom je nutné konštatovať, že oprávnených osôb je v súčasnosti v Slovenskej republike približne 2000 a vzhľadom na ich pokročilý vek ich počet každoročne klesá.
Príklad príplatkov pre oprávnené osoby (k počtu rokov vo väzení):
Opatrenie sa opiera aj o širšiu dikciu § 6 zákona č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému – „zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon“. Opatrenie reaguje na objektívnu potrebu zvýšiť príplatok primerane k zvyšovaniu priemernej úrovne starobného dôchodku v Slovenskej republike, aby sa udržal predpoklad zmiernenia niektorých krívd na obetiach komunistických perzekúcií.
Je povinnosťou súčasných generácii mierniť krivdy, ktoré boli spáchané na odporcoch komunistického režimu a ich blízkym osobám v období totality. Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenskej republiky má v súčasnosti rastúci trend, tieto ekonomické výsledky by mali pocítiť aj osoby, ktoré za slobodu a demokraciu bojovali v tých najzložitejších časoch perzekúcie a totality.
V porovnaní s Českou republikou sú príplatky pre politických väzňov a ich blízkych na veľmi nízkej úrovni. Prednedávnom Česká republika nariadením vlády schválila ďalšie jednorazové odškodnenie za ušlú dovolenku na úroveň à 1 800 Kč za mesiac väzby, čo je v prepočte približne 72 eur za mesiac.
„Zbytoční“ baníci dostanú od štátu vyše 43 miliónov
30. 8. 2019
Sú to poslední baníci na Slovensku. Každý deň v troch zmenách schádzajú do podzemia a dolujú zvyšky hnedého uhlia na hornej Nitre. Nie nadlho. Už v roku 2023 prestane vláda ťažbu dotovať a prievidzské bane budú postupne prepúšťať zamestnancov.
Aby sa zmiernil ich finančný pád, štát pre nich chystá mäkký pristávací vankúš. Každý baník, ktorý príde o prácu, bude mesačne dostávať príspevok od 200 do 800 eur. Až kým si nenájde nové zamestnanie alebo neodíde do dôchodku. Takýto návrh predložili do parlamentu piati poslanci strany Smer.
Viac než 7500 zamestnávateľov neodovzdalo poisťovni povinné výkazy
26. 8. 2019
Povinné mesačné výkazy za zamestnancov za šiesty mesiac neodovzdalo 7579 zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa im to pripomenula formou 10 241 SMS a e-mailov.
Na základe upozornenia 1303 zamestnávateľov zaslalo do Sociálnej poisťovne mesačný výkaz poistného, čiže svoju povinnosť si dodatočne splnilo viac ako 17 percent zamestnávateľov. Oproti urgencii za máj, kedy Sociálna poisťovňa musela osloviť až 11 044 zamestnávateľov, sa počet „zábudlivých“ zamestnávateľov znížil o 3465. "Zasielanie správ zamestnávateľom, ktoré pripomínajú nesplnenie zákonných povinností, je ústretová služba Sociálnej poisťovne. Využiť ju môžu zamestnávatelia, ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásené aktuálne kontakty – e-mail alebo číslo mobilného telefónu," oznámila poisťovňa.
Baníci môžu dostať viac než 800 eur, keď prídu o prácu
22. 8. 2019
Pätica poslancov vládnej strany Smer-SD na čele s trenčianskym županom Jaroslavom Baškom podala do Národnej rady (NR) SR návrh zákona o kompenzačnom príspevku pre baníkov.
Ten by mal byť priznaný pracovníkom, ktorí pracujú pod zemou minimálne tri roky a prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti. Účinnosť zákona navrhli poslanci od prvého januára 2020. "V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach," uviedli navrhovatelia v dôvodovej správe k zákonu. U starších zamestnancov, ktorí navyše pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa dá podľa poslancov predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou. "Skorším ukončením ťažby bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom k veku nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania," dodali poslanci.