Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poisťovňa viac času na prepočítanie dôchodkov nedostane
21. 11. 2019
Sociálna poisťovňa (SP) bude mať viac času na rozhodnutia týkajúce sa zmeny výpočtu dôchodku pre ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. Okrem toho sa má posunúť o rok aj zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
Parlamentný sociálny výbor odobril viaceré pozmeňujúce návrhy poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) k novele zákona o sociálnom poistení z dielne koaličného Mosta-Híd. Nepodarilo sa mu však uspieť s návrhom na predĺženie lehoty, dokedy má SP prepočítať ľuďom minimálne dôchodky, ako navrhla koaličná SNS. Predseda strany Andrej Danko pritom tento týždeň upozornil ministerstvo práce, že ak nenájde spôsob, ako bude SP minimálne dôchodky vyplácať, bude mať problém s dôverou SNS.
Trináste platy firmy nechcú
18. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Trináste platy firmy nechcú
15. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Odpad aj byty. Slovenské mestá hromadne zvyšujú dane
8. 11. 2019
Obedy zadarmo, rekreačné poukazy, vyššie mzdy v školstve, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane aj chodníková novela. Celý tento mix opatrení spôsobil, že mestám a obciam chýbajú alebo budú chýbať v rozpočtoch peniaze. Vládne balíčky sú pritom hlavným argumentom, prečo sa takmer všetky krajské mestá rozhodli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam – zvyšovaniu daní a poplatkov.
To, čo spája väčšinu miest, je, že plánujú zvýšiť poplatky za odpad. Okrem Košíc, Bratislavy a Prešova si toto opatrenie zvolili všetky mestá. Napríklad každý obyvateľ Žiliny si priplatí za komunálny odpad ročne o 6,5 eura navyše. Dnes Žilinčania platia za smeti 21,1 eura. „Nízke sadzby spôsobujú mestám finančné problémy najmä kvôli tomu, že ich dotujú nad rámec vybraných poplatkov,“.