Od januára sa zvýši maximálny vymeriavací základ na platbu poistného
14. 11. 2024
Sú to tisícky eur, upozorňuje poisťovňa. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Od januára 2025 sa zvýši hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platbu poistného. Táto zmena súvisí so schválenou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. "Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 9128 eur, sa tak od 1. januára 2025 zvýši na sumu 15 730 eur. Zmena sa dotýka tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby," uviedol Kontúr.
Doplnil, že týkať sa to bude platenia poistného na nemocenské, dôchodkové aj garančné poistenie, ďalej poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory či do rezervného fondu solidarity.
Kontúr spresnil, že samostatne zárobkovo činnej osoby budú mať po novom roku maximálnu mesačnú platbu poistného vo výške 5214,49 eura. Oproti roku 2024 môžu byť podľa neho mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie až o 2188,56 eura. Aktuálne odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 101 SZČO.
Zamestnanci zaplatia po novom maximálne mesačné poistné v sume 1478,62 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 620,59 eura viac. V súčasnosti podľa hovorcu Sociálnej poisťovňe odvádza poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 6620 zamestnancov a 12 dohodárov.
Ďalej priblížil, že zamestnávatelia zaplatia mesačne maximálne 3838,11 eura, čo je oproti súčasnosti o 1610,88 eura viac. Zároveň dodal, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia nie je obmedzený maximálnou výškou. Od januára 2025 bude podľa neho platiť dobrovoľne poistená osoba najvyššie poistné vo výške 5529,09 eura, čo je v medziročnom porovnaní o 2320,60 eura viac. V súčasnosti odvádzajú poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, teda zo sumy 9128 eur, tri dobrovoľne poistené osoby.
"Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku," uzavrel Kontúr.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda bude v roku 2010 škrtať výdavky vládnej spotreby
11. 9. 2009
Konsolidáciu verejných financií podľa premiéra ľudia nepocítia. Opatrenia, ktoré musia robiť vlády v Maďarsku a Česku, kde sa napríklad hovorí o zvyšovaní daní, o znižovaní sociálneho štandardu a pod. sa na Slovensku robiť nebudú.
V tom premiér vidí obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami. Cieľom konsolidácie verejných financií je dosiahnuť, aby SR bola v roku 2012 na trojpercentnom deficite verejných financií, čo je požiadavka Maastrichtu. Sociálny štandard, ktorý bol nastavený v roku 2008 zostane zachovaný. Dane sa zvyšovať nebudú a vláda garantuje aj valorizáciu dôchodkov. Alkohol a tabak nie sú súčasťou sociálneho štandardu a bude si ich treba zaplatiť.
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.