Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Láska a sex
Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.
Prvá láska je istým druhom očkovania, ktoré človeka na čas ochráni pred ďalším ochorením.
Včera platilo, že poriadny muž nerobí nič polovičato - dnes nestačí, ani keď to robí naplno!
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nevytesané pravdy - I. večer
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Manželstvo je podnik
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Manželstvo je omyl, ktorého by sa mal dopustiť každý muž. (Kessel)
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)