NOVÁ DAŇ Z PODLAŽIA
28. 6. 2017
Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy. Ak teraz občan za bežný dom s prízemím a poschodím platí ročne daň z nehnuteľností napríklad 30 eur, po novom to môže byť 60 eur. Ak by dom mal aj pivnicu, daň by mohla byť aj 90 eur.
Po novom by sa totiž daň počítala z celkovej plochy domu – teda súčtu z každého podlažia. Nová daň z podlažia cez novelu zákona o miestnych daniach už prešla v parlamente do druhého čítania a ide do výborov. Navrhli ju poslanci Ľubomír Petrák (Smer), ktorý je starostom obce Hurbanova Ves, Igor Choma (Smer), primátor Žiliny, a poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd). Zmena v podobe dane z každého podlažia by postihla najmä ľudí na vidieku. Štát by ňou v podstate aj starších ľudí nútil presťahovať sa zo svojich dlhoročných domov do menších prízemných obydlí.„Kritérium podlahovej plochy je oveľa spravodlivejšie,“ hovorí poslanec Ľubomír Petrák. Na porovnanie uvádza príklad menšieho bungalovu či starého domu, ktorý má väčšiu zastavanú plochu ako väčší štvorcový dom s pivnicou, jedným poschodím a podkrovím, ale bungalov môže v súčasnosti platiť vyššiu daň. Zastavaná plocha je pri poschodovom dome nižšia, no v súčte za všetky podlažia tak má majiteľ k dispozícii viac priestoru.
Súčasné zvýhodnenie poschodových domov je však oprávnené. Štát ich výstavbu desiatky rokov podporoval. Zaberajú totiž menej pôdy a podporujú rodinu. Vo väčších domoch bývajú niektorí ľudia celý život. Majetnejší ľudia v súčasnosti stavajú skôr obrovské prízemné bungalovy bez poschodí, no novela zasiahne práve ľudí s menšími príjmami.
Okrem toho podlažia môžu obce zohľadniť v dani už v súčasnosti cez príplatok, ktorý sa prirátava k základnej sadzbe dane. Príplatok však nie je tak vysoký, ako by bola daň po spomínanej novele.
Novela má aj makroekonomický rozmer. Podľa odporúčaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by sme mali viac zdaňovať majetok a menej príjem obyvateľov. Zmena dane z nehnuteľností v podobe, ako ju navrhuje novela, je však namierená len proti poschodovým domom. A vôbec nerieši daň z bytov. Už pred rokmi sa neúspešne pripravovala daň z luxusných nehnuteľností. Stroskotala však na tom, že nebolo možné presne špecifikovať, čo je a čo už nie je luxusná nehnuteľnosť.
Určenie vymeriavacieho základu SZČO od 1. júla 2017
28. 6. 2017
Vymeriavací základ na platenie poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá vykonávala činnosť SZČO v roku 2016 sa vypočíta od 1. júla 2017/ 1. októbra 2017, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016, nasledovne:
Vymeriavací základ = (ČZD + zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, na povinné sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie SZČO v roku 2016) : 1,486 : 12
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO od 1. júla 2017 alebo od 1. októbra 2017, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2016, je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ČZD“), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia (ak je SZČO sporiteľ), poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Minimálny vymeriavací základ pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO je za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v sume 441,50 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 456,00 EUR.
Maximálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v sume 6 181,00 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 6 384,00 EUR.
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa určí nasledovne:
(16 000,00 EUR + 2 300,80 EUR) : 1,486 : 12 = 1 026,2898 EUR.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol, to znamená, že suma 1 026,2898 EUR sa zaokrúhli na sumu 1 026,28 EUR, čo predstavuje vymeriavací základ tejto SZČO.
Táto suma je vyššia ako minimálny vymeriavací základ 441,50 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako minimálny vymeriavací základ 456,00EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 a nižšia ako maximálny vymeriavací základ 6 181,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako maximálny vymeriavací základ 6 384,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 na platenie poistného na sociálne poistenie, preto táto SZČO za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí poistné na sociálne poistenie zo svojho skutočného vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR.
Vymeriavací základ tejto SZČO je v sume 1 026,28 EUR.
Výpočet jednotlivých súm poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1. júla 2017 z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR:
Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol, nasledovne:
- poistné na nemocenské poistenie 4,4% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 45,15 EUR,
- poistné na starobné poistenie 18% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 184,73 EUR,
- poistné na invalidné poistenie 6% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 61,57 EUR,
- poistné do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 48,74 EUR.
Za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí táto SZČO poistné na sociálne poistenie spolu v sume 340,19 EUR mesačne.
Zdroj:
Sociálna poisťovňa
Príjmy zo závislej činnosti u cudzincov
27. 6. 2017
Pre stanovenie rozsahu daňových povinností zahraničnej osoby, ktorá poberá príjmy zo zdrojov na území SR, je dôležité správne posúdenie jej daňovej rezidencie. Podľa § 2 písm. d) bodu 1 ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom SR) fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na tomto území nemá trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Podľa § 2 písm. e) ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom SR) fyzická osoba, ktorá:
• nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava alebo ktorá
• sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.
U nezmluvných štátov sa pri určení daňovej rezidencie a rozsahu daňových povinností postupuje podľa príslušných ustanovení ZDP.
Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. f, g)ZDP].
Pri posúdení, ktorý štát má právo zdaniť príjmy daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom sa vychádza zo ZDP a v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu, z tejto zmluvy.
Priemerný starobný dôchodok presiahol 427 eur
27. 6. 2017
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku ku koncu mája predstavoval 427,12 eura. V porovnaní s koncom vlaňajšieho mája ide o nárast o 12,07 eura. Tento druh dôchodku na konci minulého mesiaca poberalo takmer 1,04 milióna osôb.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne predčasný starobný dôchodok, ktorý dostávalo 21.200 penzistov, dosahoval v priemere mesačne 407,18 eura, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 13,06 eura. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci mája tohto roka na úrovni 200,63 eura, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 2,71 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa v priemernej výške 360,74 eura. Oproti koncu mája minulého roka tak narástol o 6,9 eura. Sociálna poisťovňa pritom ku koncu minulého mesiaca evidovala celkom 238.300 poberateľov invalidných dôchodkov. Vdovské dôchodky dosahovali ku koncu mája v priemere 250,38 eura (medziročný nárast o 3,92 eura). Priemerná výška vdoveckých dôchodkov bola na úrovni 194,94 eura (medziročné zvýšenie o 4,38 eura).Výška sirotských dôchodkov sa za rok taktiež zvýšila (zvýšenie o 1,4 eura), tento máj ich Sociálna poisťovňa vyplácala v priemernej výške 130,63 eura.
Štátu pošle každý Slovák 6157 eur. Kam tie peniaze idú?
26. 6. 2017
Ľudia platia stále viac štátu na daniach a odvodoch. Slováci štátu posielajú čoraz viac peňazí. Tento rok poslal v priemere jeden človek na odvodoch a daniach štátu za rok 6157 eur.Oproti minulému roku je to viac o 500 eur.
Vyplýva to zo špeciálneho bločka (takzvaný účet za služby štátu), ktorý každému občanovi vystavil inštitút Iness v spolupráci s denníkom SME. Spomínaných 500 eur, o ktoré medziročne vzrástla suma, ktorú ľudia štátu odvedú, je najvyššia od roku 2011. Teda od roku, keď Iness bločky vydáva. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástla suma o 405 eur. „Je to spôsobené tým, že štát vyberá na daniach čoraz viac. Nielen pre posledné legislatívne zmeny, ale aj pre zmeny v minulých rokov, ako je rast dane z príjmu pre firmy či nové dane pre regulované subjekty,“ vysvetľuje analytik Iness Radovan Ďurana. Okrem toho sa pod vyššie príjmy podpísalo aj to, že na Slovensku rastie zamestnanosť, a teda čoraz viac ľudí dostáva mzdu a z nej odvádza povinné poplatky do štátnej kasy. A v neposlednom rade, štátne príjmy sú vyššie aj vďaka čerpaniu eurofondov, ktoré bolo v minulom roku v podstate v útlme. Najväčšia časť z peňazí, ktoré má štát k dispozícií, putuje už tradične na starobné dôchodky. Každý občan na nich v prepočte za rok prispeje sumou 1042 eur. V porovnaní s minulým rokom to je viac o 45 eur. Rok predtým narástli tieto výdavky dokonca až o 60 eur. To, že práve výdavky na penzie sú najvyššie a neustále rastú, nie je nič neobvyklé či neočakávané, dôvodom je demografický vývin. Počet penzistov každý rok rastie a s nimi rastú aj výdavky na dôchodky. Na druhej strane, počet ľudí, ktorí by na nich dokázali zarobiť, klesá.