Murphy radí
Mnoho je na svete mocného...
Život je ako divadelná hra. Vôbec nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie. Podstatné je to, ako dobre bolo odohrané. (Seneca)
Ak dokážem dobre vychádzať so zlou ženou, je pre mňa hračkou vychádzať dobre s ostatnými ľuďmi. (Sokrates)
Nepoctivosť nikdy nenechá oddýchnuť si toho, v koho srdci prebýva. (Cicero)
(Myšlienky bez cla)
Človek a spoločnosť
Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.
Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.
Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O podnikateľoch
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Návod na riešenie problémov: Len málo vašich problémov sa nedá vyriešiť dynamitom.
Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.
(Murphyho zákonník)
Kapitola: Murphyho desatoro
10. Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa začne všetko samo od seba opakovať.
7. Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je tým vyššia, čím väčšia škoda tým vznikne.
5. Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom poradí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)