Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Kvôli zachovaniu telesného a duševného zdravia treba správne návyky vyvažovať nesprávnymi zlozvykmi.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.

Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.

Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.