Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony odkladania
Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.
Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Ak sa ti niečo nepodarí, zahlaď stopy pokusu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Veda a omyly
Najhoršie omyly sú nesprávne omyly.
Ak existuje vedecká teória zdôvodňujúca, prečo by niečo nemalo existovať, tak to určite bude existovať.
Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
(Zrnká úsmevu)