Murphy radí
Murphy a šťastie
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Nevytesané pravdy - I. večer
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Skryté závady nikdy nezostávajú dlho skryté.
Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikaní a vede - VII. večer
Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.
Tajomstvom pružnosti je nerozhodnosť.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikateľoch
V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.
Ak ste na prvý pokus neuspeli, treba zmeniť definíciu úspechu.
Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)