Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Postupy vedy sú jednoduché: Meraj mikrometrom! Znač kriedou! Rež sekerou!

Dobré riešenie je aplikovateľné prakticky na každý problém.

Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

Psychiater upokojuje neúspešného podnikateľa: „Vôbec netrpíte komplexom menejcennosti, iba správne hodnotíte svoje schopnosti!“

Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“