Murphy radí
Murphyho rady
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.
Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)
(Murphyho zrnká II)
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.
Vystríhaj sa dňa, kedy už nebude na čo nadávať!
Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)