Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.

Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.