Poistencom štátu zvýšia zdravotné odvody, peniaze pomôžu zdravotníctvu
5. 10. 2017
Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Zdravotníctvo sa v tomto roku dofinancuje cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov.
Sadzba za poistencov štátu by mala stúpnuť od 1. novembra do konca tohto roka na 5,67 percenta. Parlamentný výbor pre zdravotníctvo totiž schválil pozmeňujúci návrh predsedu výboru Štefana Zelníka (SNS).
Vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov tak výrazne pomôžu s dofinancovaním zdravotníctva. Ešte v tomto roku by tak malo prísť do zdravotníctva 100 miliónov eur.
Spomínané zvýšenie sa uskutoční cez novelu zákona o zdravotnom poistení, o ktorej by mal parlament diskutovať v 2. čítaní na októbrovej schôdzi.
Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 percenta na
4,73 percenta.
Zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke
28. 9. 2017
Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.
Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ.
Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.
Zdravotné poistenie
Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:
• poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo
• je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo
• je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).
Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ.
Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Obdobie, kedy sa zamestnanec poberá rodičovský príspevok: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká (len v tom prípade, ak bude zamestnanec čerpať rodičovskú dovolenku) + platiteľom poistného sa stáva štát, kedy oznamovaciu povinnosť plní zamestnávateľ.
Podávanie prehľadu na daňový úrad
28. 9. 2017
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac. V roku 2017 sa prehľad podáva na tlačive označenom v ľavom dolnom rohu na 1. strane MF/021444/2015-721.
Ak zamestnávateľ sám zistí, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje, podľa § 39 ods. 13 zákona o dani z príjmov je povinný podať opravný prehľad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie.
Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada. Rovnako podá opravný prehľad s vyplnením všetkých príslušných údajov aj pri oprave chyby v žiadosti, ktorá je súčasťou prehľadu.
Prehľad sa v zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov podáva do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, pričom táto lehota sa nedá predĺžiť. Iná lehota na podanie prehľadu je ustanovená iba pre dedičov v prípade, ak zamestnávateľ zomrie a to v § 49 ods. 4 a 5 zákona.
Daňový bonus pri štúdiu v zahraničí
26. 9. 2017
Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.
Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine. Podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. od 1. 9. najneskôr do 31. 10. bežného kalendárneho roka. Toto obdobie sa posudzuje bez ohľadu na výkon zárobkovej činnosti v zmysle § 4 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že ak dieťa od 1. 9. do zápisu na vysokoškolské štúdium vykonávaného najneskôr do konca októbra bežného kalendárneho roka, napr. vykonáva zárobkovú činnosť, považuje sa za dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie.