DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Česi majú mierne navrch v zárobkoch po rozdelení federácie
2. 11. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál.
Zárobky po rozdelení federácie?
31. 10. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál. Platový rozdiel je ešte vyšší v regiónoch mimo hlavných miest oboch štátov. V tomto prípade predstavuje až 11,5 %, teda 116 eur v hrubom vyjadrení. "Dôvodom vyšších rozdielov mimo hlavných miest sú najmä regionálne rozdiely, pričom vyššie sú práve na Slovensku," ukázala analýza. Kým rozdiel medzi priemerným základným platom v Bratislave a na území mimo neho predstavuje vyše 36 %, medzi Prahou a zvyškom Česka je rozdiel nižší iba o necelých 25 %.
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.
Poskytovanie dotácii
26. 10. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k úprave podmienok na podporu najmenej rozvinutých okresov, zabezpečeniu zosúladenia okruhu oprávnených žiadateľov (prijímateľov) dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa.
Novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola schválená 17. 10. 2018. Novela zosúlaďuje pojmológiu so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Tiež dochádza k rozšíreniu podpory dotácie pre oblasť rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, precizovaniu právnej úpravy a odstráneniu nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Rozšírenie poskytovania dotácií o oblasť podpory rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá umožní zvýšenie ambície národnej politickej stratégie na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy.
Vypúšťa sa pravidlo týkajúce sa 1,7 – násobku tarifného platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prislúchajúceho pre 12. platovú triedu a 12. platový stupeň ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že dané obmedzenie znemožňuje združeniam právnických osôb s účasťou ministerstva zamestnať vhodných zamestnancov. Podľa zákona možno dotáciu použiť okrem iného aj na úhradu príspevkov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou, pričom pod pojmom príspevky sa rozumejú všetky príspevky, na ktoré má zamestnanec od zamestnávateľa nárok.