DPH od 1. 1. 2025
20. 1. 2025
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty bola zmena smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenia, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
K
Rozšírenie zárobkových možností
31. 10. 2022
K zmenám v Zákonníku práce patrí aj možnosť rozšírenia zárobkových činností u zamestnanca, a to s účinnosťou od 1. 11. 2022.
Zamestnávateľ po novom nesmie zamestnancovi zakázať, aby si mimo určeného pracovného času privyrábal, bez ohľadu na spôsob tohto zárobku, a to však len za splnenia určitých podmienok. To znamená, že naďalej bude platiť, že konkurenčnú zárobkovú činnosť môžete vykonávať len s písomným súhlasom zamestnávateľa. Zákon upravuje aj výnimky, ku ktorým patrí vedecká, pedagogická či literárna činnosť.
K
Od januára budúceho roku sa má zvýšiť rodičovský príspevok
7. 10. 2022
Sumu rodičovského príspevku budúci rok Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť na 301 eur z doterajších 280 eur. Príspevok sa má zvýšiť na 412,60 eura ak rodič predtým na dieťa poberal aj materské.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od januára budúceho roka plánuje zvýšiť rodičovský príspevok. Jeho výška by mala stúpnuť na 301 eur, respektíve 412,60 eura za mesiac v prípade, že rodič poberal materské.
Rodiny s deťmi do troch, respektíve šiestich rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, by si tak prilepšili o viac ako 20 eur a takmer 30 eur, ak poberali materské.
Opatrenie, ktorým sa ustanovujú sumy rodičovského príspevku na budúci rok, bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania, avizovala hovorkyňa MPSVR Monika Hnilicová. Výšku rodičovského príspevku ministerstvo počíta tak, že príspevok stanovený zákonom vynásobí koeficientom, ktorým sa k začiatku júla tohto roku upravili sumy životného minima.
Sumu rodičovského príspevku v budúcom roku tak ministerstvo práce navrhuje zvýšiť na 301 eur z doterajších 280 eur. Príspevok sa má zvýšiť na 412,60 eura z aktuálnych 383,80 eura mesačne v prípade, že rodič predtým na dieťa poberal aj materské.
"Priemerný mesačný počet poberateľov rodičovského príspevku v budúcom roku rezort práce odhaduje na približne 141 650," vyčíslila Hnilicová. Navrhovaná úprava súm rodičovského príspevku má stáť viac ako 40,7 milióna eur. Ministerstvo plánuje tieto výdavky zabezpečiť v rámci limitov na príslušný rozpočtový rok.
V
Poľsko očakáva miliardy z mimoriadnej dane v energetike
26. 9. 2022
Poľsko očakáva, že získa 13,5 miliardy zlotých (2,84 miliardy eur) z mimoriadnej dane pre energetické spoločnosti. A tieto peniaze sa použijú na kompenzáciu vplyvu rastúcich účtov na domácnosti. Vyhlásil to v sobotu (24. 9.) neskoro večer podpredseda poľskej vlády Jacek Sasin, ktorý stojí tiež na čele ministerstva štátneho majetku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ruská invázia na Ukrajinu spustila globálnu energetickú krízu, ktorá vyhnala účty za energiu do závratných výšok. Mnohé domácnosti tak majú problémy zvládnuť tieto vysoké náklady.
Sasin na sociálnej sieti Twitter napísal, že v piatok 23. septembra poslal premiérovi Mateuszi Morawieckému návrh riešenia, ktoré sa týka zdaňovania mimoriadnych ziskov spoločností, a to ako súkromných, tak štátnych.
"Odhadovaný rozpočtový príspevok je 13,5 miliardy PLN, ktoré vynaložíme na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií," uviedol.
Premiér Morawiecki opakovane povedal, že nadmerné zisky firiem zo stúpajúcich cien energií by mali ísť na pomoc spotrebiteľom. A vyzval na zmenu v celom sektore.
Upozornil, že cena za dodávku elektriny v Poľsku v budúcom roku na komoditnej energetickej burze je stanovená na základe ceny uhlia v Holandsku, a nie ceny uhlia, ktoré nakupujú elektrárne od poľských baní. "Nesúhlasíme s tým," napísal premiér v sobotu v príspevku na sociálnej sieti Facebooku.
V
Príplatky za prácu vo sviatok, za nadčas, cez víkend a v noci
26. 9. 2022
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, resp. „príplatky“. Mzdové zvýhodnenia majú špecifický charakter, nakoľko nárok zamestnancovi vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci.
V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:
• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
a ďalej aj plnenia:
• mzdu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
• odstupné,
• odchodné.
Do 31. 12. 2020 sa minimálna výška príplatkov určovala ako príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, alebo ako príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca (pri príplatku za prácu nadčas a za prácu vo sviatok), pričom priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemohol byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemohol byť nižší ako suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). To znamená, že ak došlo k nárastu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok, automaticky sa zvýšili aj mzdové príplatky za vykonanú prácu.
Počnúc 1. 1. 2021 sa mechanizmus určovania príplatkov zmenil, a ich zákonná minimálna výška sa už neurčuje percentuálnou sadzbou z hodinovej minimálnej mzdy; mzdové príplatky sú stanovené pevnou sumou v Zákonníku práce, napr. najnižšia suma príplatku za hodinu práce v sobotu nie je stanovená ako 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, ale je určená pevnou sumou ustanovenou v Zákonníku práce.
K