Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.

Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.

Ekonómia je jediná oblasť, kde dvaja ľudia, ktorí tvrdia niečo úplne opačné, môžu dostať Nobelovu cenu za príspevok k zvýšeniu blahobytu ľudstva.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.

V podnikaní priatelia neexistujú – sú len veritelia a dlžníci.

Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.