Daň z príjmov po úprave stavebného práva
17. 2. 2025
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa prostredníctvom prechodného ustanovenia upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisoch platného a účinného do 31. 3. 2025 ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona.
Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t. j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona.
Z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby. Zároveň sa dopĺňa prechodné ustanovenie, na základe ktorého sa spresnenia v oblasti vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysokopríjmových domácnostiach v prípade navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby použijú už pri podaní daňového priznania za rok 2025.
K
DPH sa v dohľadnom čase na nižšie sadzby nevráti
8. 10. 2024
Dôvodom je stav verejných financií, upozornil Kamenický. Zvýšenie základnej sadzby DPH odhlasoval parlament ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zároveň sa niektoré základné potraviny dostali do zníženej sadzby päť percent a napríklad na elektrinu sa sadzba DPH zníži na 19 percent. Sadza dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa v najbližších rokoch nemala vrátiť na pôvodné hodnoty 19 alebo 20 percent. Neumožňuje to stav verejných financií. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Zvýšenie základnej sadzby DPH odhlasoval parlament ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zároveň sa niektoré základné potraviny dostali do zníženej sadzby päť percent a napríklad na elektrinu sa sadzba DPH zníži na 19 percent.
"Ja by som sa rád vrátil niekedy aj s balíkom, kde budeme znižovať dane, ale zatiaľ nám to nehrozí," povedal Kamenický. Dostať deficit verejných financií z tohoročných približne šiestich percent pod tri percentá, kedy už výraznejšie nerastie percento štátneho dlhu voči hrubému domácemu produktu, je podľa ministra obrovský problém.
Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) schválenú konsolidáciu skritizoval a vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Viskupičovi okrem iného chýbajú opatrenia, ktoré by naštartovali rast ekonomiky.
"Kľudne by sme mohli zrušiť dva sviatky. Aj to sa dotkne ľudí, každá konsolidácia sa dotkne ľudí, ale zlepší to ekonomiku, zvýši to počet pracovných dní, zvýši to našu konkurencieschopnosť," navrhol poslanec. Ďalšou možnosťou úspor je podľa neho napríklad obmedzenie zneužívania sociálnych dávok. Kamenický opakovane zdôrazňoval, že za súčasnú situáciu a nutnosť zvyšovať dane sú zodpovedné bývalé vlády premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora.
Viskupič oponoval, že problémy v niektorých rezortoch, ako napríklad zdravotníctvo, sú dlhodobé ešte z čias predchádzajúcich vlád Smeru-SD.
Po schválení konsolidačného balíka už rezort financií pracuje na zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok. Ten by mal Kamenický predložiť na mimoriadne rokovanie vlády v utorok 15. októbra a po jeho schválení ho vláda pošle do parlamentu.
Otvorené sú podľa ministra ešte rokovania so zdravotníkmi a uzatvorené nie je ešte rozhodnutie o objeme financií na energopomoc pre domácnosti.
Z doteraz dohodnutých približne 100 miliónov eur by sa mohol balík pre adresnú alebo čiastočne aj plošnú pomoc s vysokými cenami energií podľa Kamenického rozšíriť na 400 - 500 miliónov eur.
S
DPH pri ubytovaní sa nakoniec nezníži
19. 9. 2024
Koaliční partneri ešte dohadujú detaily konsolidácie. Jednotlivé opatrenia sa tak môžu stále meniť. Konsolidácia verejných financií stále nemá definitívnu podobu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) totiž v stredu oznámil, že sa pôvodné plány na ozdravenie v niektorých oblastiach budú meniť.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri ubytovaní sa nakoniec nezníži na 5 percent, ako to v utorok avizovala koalícia. Ľudia by tak po novom mali od budúceho roka platiť v ubytovacích zariadeniach 23-percentnú DPH.
Ďalšou zmenou bude zdaňovanie jedla a nealkoholických nápojov v gastronomických prevádzkach. Tieto položky budú podliehať 19-percentnej dani. Podľa Kamenického tieto zmeny prinesú výpadok vo výške 110 miliónov eur, ktoré nakoniec vykompenzujú iné dane.
Prvou z nich je vyššie zdanienie veľkých firiem. Pôvodne rezort rátal z vyšším zdanením v prípade firiem so zdaniteľným príjmom nad päť miliónov eur. Najnovšie by mali 22-percentnú daň platiť spoločnosti so zdaniteľným príjmom nad milión eur. To prinesie do rozpočtu 30 miliónov eur. Ďalších 80 miliónov eur prinesie zvýšenie dane z finančných transakcií. Firmy by tak mali platiť 0,4-percentnú daň pri bezhotovostných finančných operáciách a 0,8 percenta pri hotovostných operáciách.
S
Elektronické cigarety a nikotínové vrecúška budú podliehať dani
13. 9. 2024
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa bude od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Zároveň sa bude táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú Národná rada definitívne schválila.
Cieľom právnej úpravy je aj zavedenie označovania výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaj týchto výrobkov neoznačených kontrolnou známkou, sprehľadnenie a kontrola pohybu výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami a bezdymovými tabakovými výrobkami, či rozšírenie definície bezdymového tabakového výrobku o žuvací tabak a šnupavý tabak.
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenska je návrh zákona súčasťou konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky," zdôraznilo ministerstvo financií v dôvodovej správe.
Zmeny majú podľa rezortu financií priniesť do rozpočtu 15 miliónov eur v budúcom roku, 126 miliónov eur v roku 2026 a 180 miliónov eur v roku 2027.
Rezort financií upozornil, že spotreba nových, inovatívnych tabakových výrobkov na Slovensku každý rok rastie, a to v čoraz mladších vekových skupinách. Stávajú sa tak náhradami klasických tabakových výrobkov.
Daň sa pritom podľa ministerstva financií považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, a to najmä u mladšej populácie.
Na výzvy spojené s novými produktmi má v krátkom čase reagovať aj Európska únia. "Pokiaľ ide o región V4, Poľsko v súčasnosti zdaňuje elektronické cigarety, Maďarsko elektronické cigarety a nikotínové vrecúška a Česko zdaňuje elektronické cigarety, nikotínové vrecúška, iné nikotínové výrobky, žuvací tabak a šnupavý tabak," priblížil rezort financií.
Vzrastajúca spotreba takýchto výrobkov bez účinnej kontroly znamená podľa rezortu financií aj vyššie riziko daňových únikov. Na základe údajov z eKasy od januára 2022 do decembra 2023 ich spotreba výrazne vzrástla. Predaj elektronických cigariet medziročne vzrástol o dvesto percent a nárast predaja nikotínových vrecúšok predstavoval 57 percent.
Keďže v súčasnosti podľa rezortu financií neexistuje ucelený rámec kontroly ich predaja a časť produktov môže byť nelegálna, respektíve zdraviu škodlivá, navrhuje zaviesť systém evidencií na obchodovanie s predmetnými tovarmi vrátane kontroly ich distribúcie a predaja na diaľku.
Výkon kontroly nad tovarom súvisiacim s tabakovými výrobkami sa zverí colným úradom.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní nesúhlasili s pozmeňujúcim návrhom Mariána Viskupiča (SaS). Ten chcel presadiť nižšie zvýšenie sadzieb dane z tabaku oproti vládnemu návrhu, ktoré by zodpovedalo nárastu dane pri cigaretách. Jednotlivé ustanovenia novely nadobudnú účinnosť postupne v tomto aj ďalších rokoch.
S
Sladené nealkoholické nápoje budú podliehať novej dani
12. 9. 2024
Ide o konsolidačné opatrenie na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Nový zákon schválila Národná rada (NR) SR. Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, budú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to zo zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila.
Nová daň bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Vypustil tiež zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, ako aj na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Naopak, poslanci pri hlasovaní schválili pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým rozšírili zdanenie aj na sladené nealkoholické nápoje, ak obsahujú kávu, čaj alebo ich náhradu, a to aj v prípade, ak obsahujú mlieko alebo iné rastlinné alternatívy. Ide napríklad o balenú ľadovú kávu, kávový nápoj s obsahom rastlinnej náhrady mlieka, cereálny kávovinový nápoj či balený čaj s mliekom. Týka sa to aj ich koncentrovanej podoby, napríklad prášku a kapsuly.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, bude sadzba dane 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu budú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, bude sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
Zákonodarcovia pozmeňujúcim návrhom zaviedli tiež osobitné zdanenie podnikateľov, ktorí by sa nadmerne predzásobili sladenými nápojmi ešte pred účinnosťou zákona, a teda by mohli dlhodobo predávať nezdanené nápoje. Týkať sa však bude iba tých, ktorí by vzhľadom na svoju veľkosť či postavenie mohli negatívne ovplyvňovať trh. „Vznik tejto mimoriadnej daňovej povinnosti bude potrebné určiť viacstupňovým testom, čím sa sleduje dodržanie princípu proporcionality,“ zdôraznili predkladatelia.
Rezort financií odhadol, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zákon bude účinný od 1. januára 2025.
S