Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.

Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!

Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)

Ak sa človek chce dožiť vysokého veku, musí sa v mladosti šetriť a nesmie sa umývať. Prečo sa nesmie umývať? Preto, lebo ľudová múdrosť hovorí, že čistota je pol života. Kto teda chce život celý, nesmie byť čistý, ergo – nesmie sa umývať...