Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.

Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.

Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.

Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.

Ešte aj pivo má zlú chuť, ak ho predpisuje lekár.

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.

Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.

Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.

Ak niekto nesúhlasí s tým, čo ostatní považujú za jasné, tak to nemusí byť krátkozraký človek.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.