Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Ľudia si zaslúžia vyššie platy, tvrdia zamestnávatelia
27. 11. 2017
Štát by sa mal podľa Republikovej únie zamestnávateľov podieľať na raste minimálnych miezd. Na dnešnej tlačovej konferencii jej viceprezident Ľuboš Sirota preto predstavil sociálny balíček, ktorý by do praxe mohol uviesť štát. Týmto spôsobom by sa výdavky na rast rozdelili a neniesli by ich iba zamestnávatelia.
"Zamestnávatelia nespochybňujú to, že zamestnanci na Slovensku majú mať v čistom viac peňazí. Je ale absurdné a neakceptovateľné, že sa to deje za chrbtom tých, ktorí to majú zaplatiť. Zákon nie je súčasťou sociálneho dialógu. Dostal sa do parlamentu pokutným spôsobom cez poslanecký návrh," skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Takto by sa čistá mzda modelovej rodine zvýšila o 263 eur, oproti 135 eurám, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu. Celkovo RÚZ predstavila štyri opatrenia. Prvým je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy, druhým zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody taktiež na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy. Navrhujú ale aj zavedenie zníženej 10-percentnej DPH na všetky potraviny. Posledným opatrením by bolo zavedenie daňovej a odvodovej výnimky na príplatky, ktoré navrhuje štát vo svojom sociálnom balíčku. Podľa Sirotu totiž teraz pôjde polovica z príplatkov štátu vo forme daní a odvodov.
Zmeny zákona o DPH - v roku 2018
21. 11. 2017
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je orientovaná na oblasti, ktoré bolo potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.
Základné zmeny a úpravy:
- zavedenie inštitútu daňového zástupcu pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu
- doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby
- zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode
- uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty
- zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň
- možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku
- zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít
- zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa).
Daňové priznanie nepodala na Slovensku takmer štvrtina firiem
13. 11. 2017
Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode totiž takmer 23 % akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným nepodalo daňové priznanie za rok 2016.
Ich podiel tak v poslednom období pomaly rastie a od roku 2014 sa zvýšil o takmer jeden percentuálny bod. Ešte v roku 2012 však daňové priznanie nepodala až tretina firiem. Z tohto pohľadu najmenej disciplinované firmy eviduje Bisnode v Bratislavskom kraji, kde daňové priznanie nepodalo vyše 26 % spoločností. Nasledoval Nitriansky kraj s podielom vyše 25 % a Trnavský kraj, kde si povinnosť nesplnilo viac ako 24 % firiem. Na druhej strane najmenej spoločností, ktoré nepodali daňové priznanie za minulý rok, evidovali v Trenčianskom kraji, kde ich podiel presiahol 16 %.
Dávky v hmotnej núdzi sa v budúcom roku zvýšia o päť percent
8. 11. 2017
Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam sa nezvyšovali od roku 2009. Hospodárska a sociálna rada SR odsúhlasila návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam by sa mali od začiatku júla budúceho roka zvýšiť o 5 percent. Ako po rokovaní tripartity povedal minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam sa nezvyšovali od roku 2009.
Upozornil na to, že okrem zvýšenia dávok o 5 percent novela zákona obsahuje aj návrh, aby osoby v hmotnej núdzi s príjmom zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy dostávali aktivačný príspevok v dvojnásobnej sume, teda vo výške 132,40 eura. Ak sa zamestná hlava rodiny, poväčšine muž a naďalej rodina poberá hmotnú núdzu, aktivačný príspevok nebude 66 eur ako doteraz, ale 132 eur," uviedol. Podľa ministra sa tým motivujú ľudia v hmotnej núdzi, aby išli pracovať.
Snaha otvárať nožnice. "Veľmi vítame snahu otvárať nožnice medzi pracujúcimi a nepracujúcimi v otázke odmeňovania," povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota. Podľa neho ide o krok správnym smerom, keďže pracovať sa ľuďom musí oplatiť. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová navrhla otvoriť širšiu diskusiu s rezortom práce a sociálnych vecí o nastavení iného mechanizmu určovania sumy životného minima.
Dávky v hmotnej núdzi podľa nej neriešia preventívnu a ochrannú funkciu voči rodinám. Podľa Uhlerovej platí nejednotný systém stanovovania hranice chudoby a hranice životného minima, od ktorej sa odvíja aj dávka v hmotnej núdzi. "Je dôležité napĺňať prostredníctvom takýchto dávok aj preventívnu a ochrannú funkciu, nielen motivačnú, na ktorú sa vláda zameriava," povedala. Odborári mali pripomienky k návrhu novely zákona o náhradnom výživnom. KOZ sa podľa Uhlerovej nepozdáva to, že podľa tohto zákona má na náhradné výživné od štátu nárok tá samoživiteľka, ktorej príjem je do sumy 2,2-násobku životného minima. Toto kritérium považuje za neprimerane prísne, keďže tým môže ísť len o poberateľku minimálnej mzdy. "Domnievame sa, že toto výživné smeruje k dieťaťu, preto by nemal byť posudzovaný príjem rodiča ako samoživiteľa a už vôbec by nemala byť táto hranica na úrovni minimálnej mzdy," povedala. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera by sa náhradné výživné malo týkať najmä sociálne odkázaných rodín. "Vôbec si nemyslíme, že je to problém, ktorý by mal riešiť solventné rodiny," dodal Richter.