Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Živnostníci priznávali dane poslednýkrát na papieri
2. 7. 2018
Od budúceho roka budú všetci podnikatelia musieť s daniarmi komunikovať už len online
Ste živnostník a v marci ste sa rozhodli odložiť si priznávanie daní o tri mesiace? Ak ste sa rozhodli priniesť daňové priznanie na úrad v posledný možný deň, ktorým je druhý júl, čaká vás prekvapenie: Finančná správa bude vaše papierové daňové priznanie ignorovať. Od nového mesiaca totiž môžu živnostníci s daniarmi komunikovať už len elektronicky. To znamená: zaregistrovať sa na portáli Finančnej správy a podať daňové priznanie online.
Priemerný starobný dôchodok narástol za posledný rok o 13 eur
27. 6. 2018
Priemerný predčasný starobný dôchodok dosahoval na konci mája 414,05 eura. O 25 eur za posledné dva roky, respektíve o 13 eur za posledný rok vzrástla výška priemerného starobného dôchodku. Kým na konci mája 2016 dosahovala výšku 415,05 eura, o rok neskôr to bolo 427,12 eura a k 31. máju 2018 predstavoval priemerný starobný dôchodok sumu 440,95 eura.
Informovala o tom Sociálna poisťovňa. Nejde však o jediný typ dôchodku, ktorého priemerná úroveň sa za posledných 12 či 24 mesiacov zvýšila. Priemerný predčasný starobný dôchodok dosahoval na konci mája 2018 výšku 414,05 eura, pred rokom to bolo 407,18 eura a pred dvoma 394,12 eura. Invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % sa zo 197,92 eura (k 31.5.2016) zvýšil na 204,02 eura (koniec mája 2018), nad 70 % z 353,84 eura (máj 2016) na 368,04 eura (máj 2018), výška vdovského sa za 24 mesiacov zvýšila z 246,46 na 255,06 eura (koniec mája 2018), vdoveckého z 190,56 eura (máj 2016) na 201,35 eura (máj 2018). Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu mája 2018 celkovo 16.733 predčasných starobných dôchodcov. Ich počet v posledných piatich rokoch klesá. Kým v roku 2013 vyplácala poisťovňa 21.935 predčasných starobných dôchodkov, v roku 2016 ich bolo 20.232 a ku koncu roka 2017 sa ich počet znížil na 16.467.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Smer chce dôchodkové piliere chrániť Ústavou
27. 6. 2018
Rozhodnete sa šetriť si na dôchodok v druhom pilieri, ste v ňom niekoľko rokov a zrazu ho štát znárodní. Takýto scenár sa konal pred pár rokmi hneď u dvoch našich susedov, a to v Poľsku a Maďarsku. Smer chce, aby sa niečo také u nás nemohlo stať a ochranu a podporu pilierového systému chce garantovať ústavným zákonom. Podľa opozície je však práve Smer tým, ktorý najviac zasahoval do týchto pilierov.
Samotná ochrana pilierového systému je zahrnutá v ústavnom návrhu o zastropovaní veku odchodu do dôchodku, ktorý nedávno rozprúdil parlamentnú debatu. Ako vysvetlil jeden zo siedmich navrhovateľov zákona, poslanec Smeru Ján Podmanický, „chceli sme deklarovať, že nám ide o stabilitu dôchodkového systému.“ Podľa neho totiž pravica vytvorila mýtus, že Smer chce rušiť druhý pilier. Pilierový systém bol zavedený ešte v roku 2006. Keď sa však k moci dostal Smer, viackrát ho vláda otvorila a ľudia sa mohli vrátiť naspäť do Sociálnej poisťovne, v roku 2012 sa zasa znížil pomer odvodu do druhého piliera. Vtedajší premiér Robert Fico sa ešte v roku 2008 vyjadril, že ak by sa prehlbovala finančná kríza a úspory by mali byť ohrozené, „pripúšťame vyvlastnenie monopolov za určitých podmienok. To sa týka aj DSS“.
Poslanci schválili návrh zákona o dani z poistenia
26. 6. 2018
Poslanci parlamentu schválili návrh zákona o dani z poistenia. Nová poistná daň nahradí v súčasnosti platný osempercentný poistný odvod. Pôvodne sa podľa prvotného návrhu mal zákon týkať aj produktov životného poistenia, avšak od tohto zámeru ministerstvo financií neskôr upustilo. Nová daň z poistenia by tak mala mať jednotnú osempercentnú sadzbu, ktorá sa dotkne produktov neživotného poistenia.
Nesúhlas s legislatívnym návrhom rezortu financií vyjadrili viacerí analytici, subjekty finančného trhu či zástupcovia zamestnávateľov. Návrh narazil okrem iného aj na kritiku, ktorá sa týka možného zvyšovania cien produktov poistenia. Ministerstvo financií sa však bráni, že na zvyšovanie cien poistných produktov nevidí dôvod. Pripúšťa síce, že časť dane sa môže preniesť do cien poistných produktov, ale časť vstrebú tie poisťovne, ktoré budú chcieť zmeniť svoj podiel na trhu a vznikne tak priestor pre konkurenčný súboj. Prešiel aj návrh týkajúci sa informačnej povinnosti. V súčasnosti podľa platnej legislatívy, ak chce klient vypovedať poisťovni zmluvu, musí tak urobiť aspoň šesť týždňov pred koncom poistného obdobia. Poisťovne nemajú ustanovenú lehotu na oznámenie novej výšky poistného na nasledujúce poistné obdobie. Poisťovne tak po novom budú musieť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia oznámiť výšku nového poistného. Hlasovaním v parlamente však neprešli pozmeňovacie návrhy opozičných poslancov. Poslankyňa Jana Kiššová (SaS) chcela docieliť, aby boli klienti informovaní o výške dane, napríklad priamo v zmluve alebo na doklade o platbe. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) navrhoval, aby poistnou daňou boli dotknuté len nové zmluvy podpísané po nadobudnutí účinnosti zákona. Zároveň navrhoval zníženie sadzby dane z 8 percent na 2 percentá. Účinnosť návrhu zákona sa posunie. Poslanci ešte v rámci finančného výboru návrhom schválili, aby sa účinnosť z pôvodného dátumu 1. októbra 2018 posunula na 1. januára 2019. Tým by sa mal vytvoriť pre poisťovne dlhší časový priestor na zabezpečenie systémových zmien v súvislosti so zavedením dane z poistenia.