Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Zárobky po rozdelení federácie?
31. 10. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál. Platový rozdiel je ešte vyšší v regiónoch mimo hlavných miest oboch štátov. V tomto prípade predstavuje až 11,5 %, teda 116 eur v hrubom vyjadrení. "Dôvodom vyšších rozdielov mimo hlavných miest sú najmä regionálne rozdiely, pričom vyššie sú práve na Slovensku," ukázala analýza. Kým rozdiel medzi priemerným základným platom v Bratislave a na území mimo neho predstavuje vyše 36 %, medzi Prahou a zvyškom Česka je rozdiel nižší iba o necelých 25 %.
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.
Poskytovanie dotácii
26. 10. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k úprave podmienok na podporu najmenej rozvinutých okresov, zabezpečeniu zosúladenia okruhu oprávnených žiadateľov (prijímateľov) dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa.
Novela zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola schválená 17. 10. 2018. Novela zosúlaďuje pojmológiu so zákonom o ochrane spotrebiteľa, so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Tiež dochádza k rozšíreniu podpory dotácie pre oblasť rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, precizovaniu právnej úpravy a odstráneniu nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Rozšírenie poskytovania dotácií o oblasť podpory rozvoja budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá umožní zvýšenie ambície národnej politickej stratégie na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy.
Vypúšťa sa pravidlo týkajúce sa 1,7 – násobku tarifného platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prislúchajúceho pre 12. platovú triedu a 12. platový stupeň ustanovených nariadením vlády Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že dané obmedzenie znemožňuje združeniam právnických osôb s účasťou ministerstva zamestnať vhodných zamestnancov. Podľa zákona možno dotáciu použiť okrem iného aj na úhradu príspevkov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou, pričom pod pojmom príspevky sa rozumejú všetky príspevky, na ktoré má zamestnanec od zamestnávateľa nárok.
Štátna zdravotná poisťovňa navýši všeobecným lekárom kapitačné platby
25. 10. 2018
Rokovania o podmienkach navýšenia platieb ambulanciám začnú v novembri. Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska/Aliancii všeobecných lekárov Slovenska (SVLS/AVLS) dostanú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) od budúceho roka vyššie kapitačné platby. Zároveň sa od 1. januára 2019 upravia aj ceny bodu vybraných výkonov, ktoré všeobecným lekárom poisťovňa hradí nad rámec kapitačnej platby. Vyplýva to z memoranda, ktoré v utorok podpísali zástupcovia VšZP a SVLS/AVLS. Ako ďalej uviedla vo svojej tlačovej správe VšZP, špecifikácia detailnejších podmienok navýšenia platieb ambulanciám bude predmetom ďalších rokovaní, ktoré sa začnú v novembri. SVLS/AVLS sa v memorande zaviazali, že navýšenie finančných prostriedkov využijú predovšetkým na zlepšenie dostupnosti a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP.
Iniciatívu VšZP uhrádzať nielen vyššiu kapitáciu, ale aj zvyšovať celkový príjem ambulancií lekárov, ktorí sa o pacientov starajú komplexne, ocenila aj prezidentka SVLS/AVLS Monika Palušková. "Rozširovaním kompetencií a ich úhradou nad rámec kapitácie zatraktívňujeme odbor všeobecného lekárstva a zvýšením kapitačnej platby pomáhame prevádzke ambulancií lekárov prvého kontaktu aj tam, kde je menej pacientov, napríklad na vidieku. Presadzujeme, aby pacient dostal na jednom mieste kvalitnú, bezpečnú a komplexnú zdravotnú starostlivosť," uviedla. Štátna poisťovňa zvyšovala platby za výkony členov SVLS/AVLS aj od 1. júla tohto roka. Aj vďaka týmto úpravám by podľa VšZP mali byť úhrady všeobecným lekárom od 1. januára budúceho roka medziročne vyššie o 28 %, čo v prepočte na ambulanciu s tisíckou kapitovaných pacientov VšZP znamená mesačný nárast o 797 eur.