Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Firmám najviac dražejú najlacnejší zamestnanci
13. 2. 2019
Nie sú ľudia. Práve to bolo najväčším problémom slovenských zamestnávateľov v minulom roku a zároveň najsilnejším ťahúňom miezd. A situácia nebude iná ani tento rok. Ľudia totiž firmám zdraželi najmä v tradične slabších zárobkových kategóriách. Podľa najnovších údajov v stravovacích službách vzrástli mzdy za december o viac ako 12 percent medziročne. Tento sektor si však drží aj ďalšie prvenstvo. Konkrétne to, že je aj napriek silnému rastu stále najslabšie plateným.
Najnovšie čísla Štatistického úradu totiž ukazujú, že na konci roka zamestnanci v reštauráciách či baroch zarobili priemerne 512 eur, čo je takmer o 250 eur menej ako druhé najhoršie platené odvetvie – stavebníctvo. Dá sa však predpokladať, že rýchly rast bude pokračovať aj v nastávajúcom roku, situácia na trhu práce sa totiž nezlepšila.
Únia musí harmonizovať dane, inak nevie čeliť gigantom
8. 2. 2019
Európska únia (EÚ) musí aspoň sčasti harmonizovať daňovú politiku ako odpoveď na brexit i ako nevyhnutnosť čeliť globálnym firmám, ako sú Google, Apple alebo Facebook. V rozhovore pre TASR to povedala rektorka Mendelovej univerzity v Brne a odborníčka na daňovú politiku Danuše Nerudová.
"V septembri 2018 hovorila britská premiérka Theresa Mayová, že sa zasadí o to, aby mala Veľká Británia po brexite najnižšiu korporátnu daň spomedzi krajín G20, čo bude mať určite dosah aj na EÚ. Určite bude musieť v daňovej oblasti niečo vymyslieť, aby stále ostala atraktívna pre firmy, pretože rozdiel v daňových sadzbách bude veľmi markantný. Nemám na mysli ani tak sadzby dane ako skôr zjednotenie výpočtu základu dane pri korporáciách," upozornila Nerudová. Veľkou témou v rámci EÚ je aj zdanenie nadnárodných digitálnych gigantov. Podľa Nerudovej nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov. To im dáva takú ekonomickú silu pri vyjednávaní s jednotlivými štátmi, že dokážu podmieňovať svoje investície daňovými výhodami.
SZČO a samoplatitelia musia zaplatiť nové zdravotné odvody.
6. 2. 2019
Výška preddavku sa mení vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatitelia musia do 8. februára tohto roka zaplatiť novú výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie. V tlačovej správe na to upozorňuje Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Výška mesačného preddavku na poistné na zdravotné poistenie sa SZČO a samoplatiteľom mení vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
Prvá úhrada na začiatku februára. "V tomto roku samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatitelia preddavok na rok 2019 prvýkrát uhradia k 8. februáru 2019 za január," uviedla VšZP.
Tým, ktorí boli SZČO v roku 2017, VšZP preddavok na poistné na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2017 vypočítala a oznámila. Platitelia, ktorým ročné zúčtovanie poistného za rok 2017 nebolo vykonané a v roku 2019 sa považujú za SZČO, majú povinnosť uhrádzať minimálnu sumu preddavku na poistné. Minimálna výška preddavku v roku 2019 pre SZČO bez nároku na zníženú sadzbu poistného je 66,78 eura, pre SZČO s nárokom na zníženú sadzbu poistného 33,39 eura. Preddavok na poistné v roku 2019 je v porovnaní s rokom 2018 vyšší o 2,94 eura. SZČO, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, nemá určenú minimálnu výšku preddavku na poistné. Aj v tomto prípade platí, že ak sa SZČO vykonalo ročné zúčtovanie poistného za rok 2017, vo výsledku zúčtovania mala aj výšku preddavku, ktorú je povinná odvádzať od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019.
Ako si informácie overiť. Poistenci VšZP si informácie o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2017, ako aj výšku preddavku na poistné v roku 2019 môžu overiť prostredníctvom svojho konta v ePobočke. Po prihlásení treba vstúpiť do záložky Ročné zúčtovanie, kde je sprístupnený detail výpočtu ročného zúčtovania a výpočtu preddavku na poistné. "Výšku preddavku na poistné na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 si SZČO môžu prepočítať pomocou kalkulačky zverejnenej na webstránke www.vszp.sk, kde je potrebné doplniť požadované údaje z daňového priznania za rok 2017," uviedla VšZP. Pri platení poistného a preddavkov na poistné na zdravotné poistenie je dôležité uviesť správny variabilný a špecifický symbol, na základe ktorých VšZP jednoznačne priradí platbu k správnemu predpisu a obdobiu. "V prípade, že SZČO tieto identifikátory neuvedie, resp. ich uvedie nesprávne, vystavuje sa nebezpečenstvu, že VšZP platbu nebude vedieť identifikovať, a teda ani priradiť konkrétnemu platiteľovi poistného," upozorňuje poisťovňa. Môže tak vzniknúť nedoplatok aj napriek tomu, že platiteľ úhradu na príjmový účet VšZP zaslal. "Nedoplatky môžu mať za následok stratu nároku na plnú zdravotnú starostlivosť a mená poistencov sa môžu ocitnúť v zozname dlžníkov," dodáva VšZP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na konci roka pracovalo 1209 poberateľov predčasného dôchodku
4. 2. 2019
Kým na konci januára pracovalo 231.899 poberateľov niektorého z dôchodku, na konci decembra to bolo už 253.714 dôchodcov. Najviac pracujúcich dôchodcov evidovala Sociálna poisťovňa počas minulého roka v novembri, vtedy ich pracovalo 257.238.
Najviac pracujúcich dôchodcov je dlhodobo v zamestnaneckom pomere, prípadne pracujú na dohodu. Z 253.714 pracujúcich dôchodcov na konci roka bolo v zamestnaneckom pomere 144.179 a na dohodu pracovalo 73.414 dôchodcov. „Od 1. júla 2018 môžu pracovať na dohodu s uplatnenou výnimkou aj poberatelia predčasného starobného dôchodku, a to bez toho, aby im poisťovňa zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku. Kým v júli evidovala poisťovňa 547 takýchto dohodárov – pracujúcich predčasných dôchodcov, na konci decembra ich bolo už 1209," uvádza Peter Višváder, hovorca poisťovne.