Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Zmeny v miestnych daniach
2. 12. 2019
Novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku nadobudne účinnosť 1. 1. 2020.
Novelou zákona o miestnych daniach sa z dôvodu zefektívnenia správy daní, aby správca dane na základe podaného čiastkového daňového priznania nanovo vyrubil rozhodnutím daň na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom týmto rozhodnutím sa predošlé rozhodnutie zruší.
Novela zákona o daňových poradcoch zasa znižuje administratívne konania napr. Komora zapíše poradcu do zoznamu bez jeho žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky, Komora taktiež môže udeliť výnimku zo vzdelania, taktiež sa upravuje evidencia osobných údajov v súvislosti s GDPR.
Slovensko kleslo v rebríčku kvality daňového systému
29. 11. 2019
V neprospech hovorí najmä vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Slovensko si v porovnaní miery administratívnej záťaže pri správe daní oproti konkurencii pohoršilo. Aktuálne sa totiž v rebríčku Paying Taxes, ktorý zostavila skupina Svetovej banky a poradenská spoločnosť PwC, umiestnilo na 55. priečke.Rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. V celkovom hodnotení si tak oproti vlaňajšku pohoršilo o sedem miest. Hoci parametre Slovenska sa nemenili, dôvodom prepadu v rebríčku bol posun ostatných krajín smerom nahor.
Aktuálna štúdia pritom vychádza zo stavu legislatívy k 31. decembru 2018. Šieste najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Na umiestnenie Slovenska v rebríčku má podľa PwC negatívny vplyv najmä šieste najvyššie celkové daňové a odvodové zaťaženie v rámci krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu vo výške 49,7 percenta. To je o 11,4 percentuálneho bodu viac ako priemer týchto krajín vo výške 38,3 percenta, ktorý navyše medziročne mierne poklesol. Daňové zaťaženie na Slovensku je tak výrazne vyššie aj ako priemer za všetkých 190 krajín podieľajúcich sa na štúdii Paying Taxes vo výške 40,5 percenta. Pozitívny príklad pobaltských krajín. Slovensko by si v daňovej oblasti malo podľa partnerky a líderky oddelenia daňového poradenstva PwC Slovensko Christiany Serugovej brať príklad od pobaltských krajín, ktoré reformy a elektronizácia daňovej správy vystrelili do čela rebríčka. "Je dlhodobo znepokojujúce, že rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. Na Slovensku tvorí daňové a odvodové zaťaženie práce 39,7 percenta, daň z príjmov právnických osôb 9,09 percenta a ostatné dane 0,8 percenta celkovej daňovej sadzby," uviedla s tým, že ide o veľmi nerovnomerné prerozdelenie daňového zaťaženia medzi zdanenie práce a zisku podnikov, pričom súčet týchto dvoch zložiek predstavuje až 98 percent celkového daňového zaťaženia. Kaukaz aj Balkán pred nami. Okrem pokračujúcej elektronizácie daňovej správy by podľa Serugovej prispelo k zlepšeniu celkového hodnotenia daňového systému Slovenska najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce a zjednodušenie daňového systému. "Zmeny v oblasti zvýšenia maximálnych stropov na odvody sociálneho zabezpečenia postavenie Slovenska v porovnaní s najbližšími susedmi ani krajinami EÚ rozhodne nezlepšia. Alarmujúce je aj porovnanie nášho umiestnenia s krajinami, ktoré reformy daňovej správy a daňových systémov začali riešiť veľmi intenzívne, čo im prinieslo umiestnenie ďaleko pred nami. Napríklad Gruzínsko, Azerbajdžan, Macedónsko, Moldavsko," dodala. Slovensko tak v aktuálnom rebríčku Paying Taxes skončilo dve priečky za susednou Českou republikou, 22 priečok pred Poľskom a 31 priečok pred Maďarskom. Výrazne sme však zaostali za spomínanými pobaltskými krajinami, ktoré sa všetky tri umiestnili v druhej desiatke. Z hodnotenia vyplýva, že administratíva daní trvá na Slovensku celkovo 192 hodín ročne a zahŕňa osem platieb.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Počet poberateľov vianočného príspevku vzrástol
29. 11. 2019
O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy. Sociálna poisťovňa začne tzv. vianočný príspevok vyplácať od 2. decembra a následne v riadnych výplatných decembrových termínoch dôchodkov. Oznámil to vo štvrtok na stretnutí s médiami hovorca poisťovne Peter Višváder.
Tohtoročný vianočný príspevok prešiel zásadnými zmenami. V porovnaní s minulým rokom došlo k jeho dvojnásobnému zvýšeniu, ako aj k zvýšeniu hranice nároku na 658,50 eura, čo je dvojnásobok oproti roku 2018. Počet poberateľov tým vzrástol na 1.302.000 dôchodcov. Vianočný príspevok patrí dôchodcom, ktorí majú dôchodok alebo súhrn dôchodkov do 658,50 eura, a to takto: pri dôchodku nižšom ako 210,21 eura je suma vianočného príspevku 200 eur, pri výške dôchodku v rozpätí od 210,21 eura do 420,40 eur je suma vianočného príspevku od 200,00 eur do 124,33 eura. Pri výške dôchodku v rozpätí od 420,41 eura do 658,50 eura je výška vianočného príspevku od 98,85 eura do 13,14 eura. Vianočný príspevok patrí tomu, kto má nárok na výplatu dôchodku za december 2019, má bydlisko na Slovensku, suma jeho dôchodku/dôchodkov za december 2019 je najviac 658,50 eura. O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia
28. 11. 2019
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bol schválený 18. 10. 2019, ale účinnosť nadobudne až 1. 7. 2020.
Novela zákona upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
- mení sa percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus),
- doplní Aspergerov syndróm ako komplexná porucha,
- k duševným poruchám a poruchám správania sa uvedie okrem autizmu aj Aspergerov syndróm,
- vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus sa zaradia aj pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- explicitne sa uvedie autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu,
- precizuje sa preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu,
- priznáva sa peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,
- zjednotila sa výška mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,
- spresňuje sa definícia opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie,
- vypúšťa sa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.