Murphy radí
Život je smiešny
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.
Otecko, mám byť zubným, alebo očným lekárom?“ Synku, vybrať si musíš sám. Ale maj na pamäti: človek má len dve oči, ale tridsaťdva zubov!“
(Myšlienky bez cla)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)