Murphy radí
                
        
            Murphy v parlamente
            Zákon väčšiny:  Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.
Zákon usilovnosti:  Kto chce byť najúspešnejší, musí najviac hrabať.
Zákon objektívneho zaradenia:  Kto vie robiť, ten robí. Kto nevie poriadne robiť, ten učí. Kto nevie poriadne robiť, ani poriadne učiť, ten riadi. Kto nevie ani poriadne robiť, ani učiť, ani riadiť, ten ide do politiky.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Sláva a peniaze...
            Zaručený kľúč k úspechu: vedieť si z dvoch možností vybrať tú tretiu. (Rostand)
Neodpútavaj sa nikdy od svojich snov! Keď zmiznú, budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť. (Mark Twain)
Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Nevytesané pravdy - I. večer
            Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Človek a problémy
            Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.
Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.
Každý problém je riešiteľný, ak sa mu venuje dostatok času a peňazí. Čím menej je času na riešenie, tým viac peňazí to stojí.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Život treba žiť
            Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
            (Zrnká úsmevu)