Murphy radí
Murphyho vynálezy
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.
(Murphyho zrnká II)
Murphy a byrokrati
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je obchod
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
(Zrnká úsmevu)