Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
V najbohatších krajinách rastie počet tučných ľudí
24. 9. 2010
Obyvatelia najbohatších krajín sú čoraz tučnejší, pričom na čele rebríčka sa stále drží USA.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v prvej správe o obezite tvrdí, že ak sa vlády, jednotlivci a priemysel nebudú spoločne usilovať o komplexnú stratégiu, do roku 2020 budú mať nadváhu alebo budú obézni 3 zo 4 Američanov. Finančné náklady spojené s nadváhou, najmä v oblasti zdravotníctva, však vyvolávajú obavy vlád mnohých štátov. Príčiny sú známe - potraviny, najmä tie, ktoré nepatria k najzdravším, sú lacnejšie než v minulosti a ľudia sú čoraz menej fyzicky aktívni.
Google chce preniesť web na TV
21. 9. 2010
Google sa chystá zaviesť novú službu Google TV a prenesie internet na televízne obrazovky. V USA tak urobia už tento rok na jeseň a vo zvyšku sveta budúci rok, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Eric Schmidt.
Google chce vďaka novej službe rozšíriť svoj dosah z osobných počítačov na obývacie izby. Schmidt uviedol, že prehliadanie internetu prostredníctvom televíznej obrazovky bude bezplatné. Google na tom bude pracovať s výrobcami obrazových programov a elektronickými firmami.
Nedávno pritom predstavil konkurent Apple poslednú verziu svojej Apple TV. Stupňuje sa tak bitka o pozornosť spotrebiteľov a trh s televíznou reklamou, ktorým svetovo pretečie ročne 180 miliárd dolárov (približne 3,5 bilióna Sk).
India chce kontrolovať Google a Skype
14. 9. 2010
India chce vyzvať internetové firmy Google a Skype, aby na jej území premiestnili svoje servery a sprístupnili indickej vláde dáta zo svojich sietí.
India sa obáva o svoju bezpečnosť podobne ako iné štáty a požaduje prístup k databázam počítačových sietí, ktoré by mohli skrývať komunikáciu ozbrojencov. Krajina už skôr oznámila požiadavku, aby mohla kompletne sledovať a čítať kódované e-maily v telefónoch BlackBerry od kanadskej spoločnosti Research In Motion (RIM). RIM Indii sľúbila, že jej poskytne prístup k svojim zabezpečeným dátam. Vládne zdroje potom oznámili, že krajina kvôli tomu dočasne odložila chystaný zákaz služieb mobilov BlackBerry.
Na Slovesku pravidelne raňajkuje len 65 % detí
7. 9. 2010
Podľa dotazníka, do ktorého sa zapojilo 5444 detí, na Slovensku pravidelne každé ráno raňajkuje iba 65% detí. Značná časť však neraňajkuje vôbec, alebo len vtedy, keď im na to vyjde čas.
Ľudia často nechápu správnu výživu, nehovoriac už o nevyhnutnosti raňajkovať. Vedecké výskumy ukázali, že u tých, kto pravidelne raňajkuje, látková výmena prebieha o 3-4 % intenzívnejšie ako u stredne štatistického priemeru. A u tých, kto pravidelne vynecháva raňajkovanie - o 4-5 % pomalšie. Dokonca je dokázané, že za rok "neraňajkujúci" priberajú v priemere o 4-7 kg. Ani skladba raňajok detí, ktoré sa do prieskumu zapojili, nie je v súlade s odporúčanými štandardmi. Zeleninu konzumuje na raňajky približne 30 % detí. Väčšina detí najčastejšie jedáva müsli s mliekom (21,64 % a chlieb alebo pečivo so šunkou a syrom (17,23 %) alebo nátierkou (12,34 %).