Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS)
31. 3. 2025
Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby v prípadoch, keď okamžitý zásah nie je nevyhnutný.
Táto funkcia bude využívaná najmä pri medziklinických transportoch a iných plánovaných transportoch pacientov. Systém umožní dispečerom priradiť prioritu a časové okno pre každý výjazd. Naliehavé prípady ale budú mať najvyššiu prioritu s okamžitým výjazdom. Pre menej urgentné situácie by dispečeri mohli naplánovať výjazd na konkrétny čas alebo v rámci určeného časového intervalu. Tento prístup by optimalizoval využitie zdrojov, znížil zbytočné náklady a umožnil efektívnejšie plánovanie trás. Zároveň by zabezpečil, že urgentné prípady dostanú vždy okamžitú pozornosť, zatiaľ čo menej naliehavé transporty budú vykonané v primeranom čase. Súčasná práva úprava toto neumožňuje.
K
Dotácie na solárne panely sa minuli za niekoľko hodín
8. 9. 2021
V projekte Zelená domácnostiam II pribudlo v pondelok takmer 900 nových žiadostí o poukážku na fotovoltické panely.
Rezervovaná je tak celá suma podpory vo výške 1,3 milióna eur, ktorú Slovenská inovačná a energetická agentúra mimoriadne uvoľnila na fotovoltické inštalácie.
Registrácia pritom bola spustená až od 15.00 h. Žiadosti o poukážky na slnečné kolektory je možné naďalej podávať. SIEA o tom informovala na svojej internetovej stránke.
„Záujem domácností o poukážky na fotovoltické panely presiahol vyčlenenú sumu aj ďalšie voľné prostriedky, ktoré zostali po nevyužitých poukážkach. Spolu bolo zaregistrovaných takmer 900 nových žiadostí v celkovej hodnote 1,3 milióna eur,“ uviedla SIEA.
Pôvodne agentúra na fotovoltické panely vyčlenila sumu 1,1 milióna eur. Žiadosti o poukážky na slnečné kolektory je možné podávať až do naplnenia zásobníka, v ktorom bola v aktuálnom období vyčlenená suma 1,5 milióna eur.
SIEA informovala o doplnení dodatočných finančných prostriedkov v celkovej výške 5,2 milióna eur na projekt Zelená domácnostiam II v prvej polovici augusta.
V
Rakúšania na Orave odmietli milióny od štátu
6. 9. 2021
Rakúsky dodávateľ Miba bol jednou z prvých lastovičiek na našom trhu, ktorá predpovedala Slovensku štatút automobilovej veľmoci. Na Orave totiž pôsobí už takmer tri desaťročia a zamestnáva približne tisíc pracovníkov, čím sa radí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne.
Kubínsky závod však v posledných rokoch vysiela zmiešané signály. Pred príchodom krízy ho trápil spomaľujúci automotive segment a nástup elektromobility. Následne prišla korona, keď fabrika oznámila hromadné prepustenie desiatok ľudí a teraz jej do kariet nehrá ani čipová kríza.
Ešte v roku 2016 pritom oznámila zámer vybudovať na Orave novú nástrojáreň obsluhujúcu sesterské fabriky po celom svete. Investícia stála 14,5 milióna eur, mala vytvoriť 160 pracovných miest a podnik mal na ňu čerpať dotáciu vo výške 3,2 milióna eur.
V
Heger bude riešiť rast energií
25. 8. 2021
Avizovaný rast cien plynu a elektrickej energie pre domácnosti a malé firmy chce premiér Eduard Heger riešiť so zástupcami zodpovedných rezortov aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Heger to povedal na utorkovom brífingu ministerstva obrany. Cena elektriny by sa mohla vzhľadom na vývoj cien na komoditných burzách zvýšiť podľa ÚRSO až o 15 percent.
„Analýzy prebiehajú na technickej úrovni, budem mať stretnutie so zástupcami rezortov, ktoré toto majú na starosti, aj so zástupcom ÚRSO,“ uviedol Heger. Na týchto stretnutiach chce premiér vyhodnotiť vstupy, z ktorých sa konečné ceny elektriny a plynu pre spotrebiteľov skladajú a ktoré môže ovplyvniť štát svojou regulačnou politikou.
Okrem samotnej ceny komodity ide napríklad o poplatky distribučným spoločnostiam. U elektriny napríklad o tarifu za prevádzku systému (TPS), z ktorej sa platia zvýšené náklady výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, či dotácie na ťažbu uhlia na Hornej Nitre.
V
Dopestované ovocie nemá kto pozbierať
19. 8. 2021
V sadoch sa posledné týždne nepretržite pracuje. Chcú stihnúť pozbierať čo najviac ovocia, kým nezhnije. Počas jari pritom bojovali so silným mrazom, no najhoršie obavy sa našťastie nenaplnili a väčšinu úrody sa podarilo zachrániť.
Nájdu sa však aj také druhy, ktoré teploty pod nulou nezvládli. „Mráz nám poškodil marhule aj broskyne, pri niektorých odrodách viac, pri niektorých menej,“ zhodnotil vedúci ovocného sadu v Poľnohospodárskom družstve Vajnory Jozef Gyipgyak. Aktuálne tak počítajú škody, len pri broskyniach stratili zhruba 40 percent. Aj marhúľ majú menej, a to až o 70 percent.
Pri nich evidujú pestovatelia náročný rok na celom Slovensku. Marhule na mrazy doplatili najviac, keď sa tohtoročné škody podľa Mariána Vargu, prezidenta Ovocinárskej únie Slovenska, vyšplhali až na úroveň medzi 30 a 40 percentami.
V