Linka 116117 – linka pomoci
2. 4. 2025
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe prináša zmeny týkajúce sa linky pomoci.
Takmer 20 % udalostí spracovaných na LTV155 je klasifikovaných ako odkladné, a teda nevyžadujú si výjazd záchrannej zdravotnej služby. Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Cieľom je efektívnejšie riadenie zdrojov záchrannej zdravotnej služby, aby sa ambulancie a ich personál mohli sústrediť na kritické prípady, čím sa zlepší dostupnosť a kvalita neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto linka bude prevádzkovaná operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby aby sa zabezpečila efektivita využitia zdrojov. Toto opatrenie je naviazané na nové indikačné kritériá OS ZZS, ktoré presnejšie a efektívnejšie alokujú posádky ZZS.
K
Poslednú superpokutu dostala Billa
26. 9. 2022
V parlamente prešla koncom mája novela zákona, ktorá okresáva výšku pokút pre reťazce pri opakovanom porušení povinností. Z miliónových trestov sa tak od júla stali „iba“ päťdesiattisícové. Veterinári však v júni rozhodli o jednej – a poslednej – „superpokute“.
Uložili ju reťazcu Billa na základe kontroly z marca vlaňajška. Sankciu vymerali prevádzkarni v Liptovskom Mikuláši na Smrečianskej ulici, ktorú medzičasom predajca zatvoril. Čo je „jablkom sváru“ tentoraz? Pavlína Kojnok z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy poskytla HN detaily prípadu.
V
Predaj áut v Európskej únií sa v auguste zvýšil
16. 9. 2022
Predaj nových osobných áut v Európskej únii sa v auguste medziročne zvýšil o 4,4 percenta na 650 305 vozidiel. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov, ktoré sleduje vývoj registrácií. Skončilo sa tak viac ako rok trvajúce obdobie, keď sa predaj každý mesiac znižoval. Počet predaných áut však stále zostáva hlboko pod hodnotami pred pandémiou covidu-19.
Od januára do augusta je predaj stále v záporných hodnotách. Celkovo sa za osem mesiacov tohto roka predalo viac ako 5,99 milióna osobných áut, čo je oproti rovnakému obdobiu vlaňajška prepad o 11,9 percenta.
K rastu v auguste prispeli všetky kľúčové trhy - v Taliansku sa počet registrácií medziročne zvýšil o 9,9 percenta, v Španielsku o 9,1 percenta a v Nemecku o tri percentá. Z menších trhov napríklad v Česku predstavoval rast 0,8 percenta, uviedol už minulý týždeň Zväz dovozcov automobilov, ktorého údaje ACEA preberá.
Automobilka Škoda predala na unijnom trhu v auguste 35.951 áut, čo je medziročný nárast o 11,7 percenta. Jej trhový podiel sa pritom zvýšil na 5,5 percenta, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 5,2 percenta. Skupina Volkswagen, kam Škoda patrí, zvýšila augustový predaj v EÚ o 7,9 percenta na 172.017 vozidiel.
V
Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú
12. 9. 2022
Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné.
O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V
Železnice zvažujú zdražovanie vlakov InterCity
9. 9. 2022
Medzi megaspotrebiteľov elektriny u nás patria aj železnice. V roku 2020 minuli podľa údajov Štatistického úradu 418 gigawatthodín energie. Aj keď to z celkového koláča predstavuje len 1,7 percenta, na ilustráciu by takéto množstvo pokrylo takmer celý slovenský potravinársky priemysel.
Na zásobovanie vlakov „šťavou“ má monopol náš správca infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky. Ten si podľa slov rezortného šéfa dopravy Andreja Doležala v tomto roku vytiahol čierneho Petra, keďže dopravcovia jazdia po jeho koľajniciach za ceny zakontrahované ešte vlani. Elektrina sa pritom na burze kupuje aj za desaťnásobné ceny oproti tým vlaňajším.
V budúcom roku sa to všetko má zmeniť a reálna cena sa premietne aj do faktúr dopravcov. Minister pripúšťa, že by to preto mohlo zasiahnuť aj cestujúcich a spotrebiteľov. „Témou bude, ako sa s tým dopravcovia vyrovnajú. Či to premietnu do ceny prepravy či cestujúcich,“ povedal po tohtotýždňovom zasadnutí vlády Doležal.
V