Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.
Štát chystá spolu s bankami veľký stimul
27. 4. 2020
Záujem slovenských podnikov o úvery v uplynulom roku klesal. V januári si nefinančné spoločnosti vzali najmenej pôžičiek za štyri roky. Slabnutie toku kreditu do biznisu bolo ďalším sprievodným javom hospodárskeho ochladenia. Hoci presné dáta zatiaľ k dispozícii nie sú, šok v podobe koronavírusu s vysokou pravdepodobnosťou naštrbil tak dopyt firiem po pôžičkách, ako aj ochotu komerčných bánk financovať ich.
Podnikové úvery totiž patria k rizikovejším produktom. Existuje teda väčšia šanca, že nebudú splácané. „Najhlbšou recesiou ekonomiky v histórii Slovenska sa logicky rizikovosť mnohých našich klientov významne zvýšila,“ konštatuje Michal Lehuta, analytik VÚB Banky. Ak sa však má po mnohých týždňoch odstávky ekonomika opäť rozbehnúť, budú firmy potrebovať peniaze. A to nielen na vykrytie výpadku príjmov, ale aj na rozbehnutie investícií. Štát preto prišiel s viacerými schémami, ako úverovanie podnikov podporiť.
Koronakríza oberie všetkých o miliardy
24. 4. 2020
Zatvorené prevádzky. Odstavená výroba. Prudký pokles zákaziek. Firmy bijú pre koronakrízu na poplach už dlhšie. Na ochromenie ekonomiky však doplatí aj štát. Možnosti míňať sa tak pre vládu výrazne zúžia.
Oproti februárovým odhadom totiž zaplatia podnikatelia tento rok na daniach o 710 miliónov eur menej. A to je oproti pôvodným plánom pokles o viac ako štvrtinu. Očakáva to Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.
1. fáza povoľovania opatrení
22. 4. 2020
Dňa 22. 4. 2020 dochádza k spusteniu prvej fázy povoľovania opatrení, ktoré boli zavedené v čase koronavírusu a v boji proti nemu. Prvú fázu uvoľnenia opatrení 20. 4. 2020 navrhlo konzílium odborníkov a 21. 4. 2020 schválil Ústredný krízový štáb.
Od stredy 22. 4. 2020 môžu pri dodržaní stanovených podmienok fungovať obchody a prevádzky služieb s rozlohou do 300 m2, verejné stravovanie s výdajom cez okienko, vonkajšie športoviská pre bezkontaktný šport bez šatní a sociálnych zariadení, dlhodobé ubytovanie bez stravy, vonkajšie trhoviská a predajne automobilov vrátane autobazárov.
Obchody nemôžu rozdeliť prevádzku na viac častí a splniť tak limit 300 m2. V obchodoch s odevmi zákazníci nemôžu využívať kabínky na skúšanie oblečenia. Trhoviská budú musieť zabezpečiť jeden vstup a jeden výstup a predajné miesta nesmú byť bližšie ako dva metre. V nákupných centrách budú naďalej fungovať iba určité typy prevádzok.
Vo všetkých otvorených obchodoch a prevádzkach budú platiť prísne hygienické normy - povinné prekrytie horných dýchacích ciest, dezinfekcia rúk, pravidelné čistenie a vetranie priestorov, dodržiavanie dvojmetrových rozostupov či obmedzenie jeden zákazník na 25 m2 predajnej plochy.