Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Podporné obdobie v nezamestnanosti
15. 5. 2020
Podporné obdobie v nezamestnanosti sa predĺžilo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 101/2020 Z. z. o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.
V súlade s uvedeným nariadením podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré bolo predĺžené alebo začalo opätovne plynúť počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 a ktoré by uplynulo počas ich trvania, sa predlžuje o jeden mesiac. Predĺženie citovaného podporného obdobia uplynie najneskôr mesiac odo dňa ich skončenia.
Mimoriadne opatrenia v justícii sa opäť zmenili
15. 5. 2020
Zmeny v justícii priniesol zákon č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii.
Po novom sa stanovilo nové obdobie, podľa ktorého súdny exekútor na žiadosť povinného, ktorý je fyzickou osobou, je povinný vydať bezodkladne upovedomenie o odklade exekúcie a bezodkladne ho doručiť účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou. Odklad exekúcie trvá šesť mesiacov od vydania upovedomenia o odklade exekúcie, najdlhšie však do 1. decembra 2020. Počas odkladu exekúcie nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.
Zároveň stanovuje, že prenajímateľ nemôže do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený.
Ministerstvo hospodárstva predstavilo svoju pomoc pre cestovky
8. 5. 2020
Koronakríza ťažko zasiahla aj cestovné kancelárie. Viaceré už napríklad na refundáciu zrušených zájazdov nemajú peniaze, HN o tom informovali začiatkom apríla. Ján Oravec, štátny tajomník na Ministerstve hospodárstva SR, dnes predstavil plán pomoci cestovkám. "Nie je možné prijať ideálne riešenie, chceme nájsť riešenie, ktoré nedá Čierneho Petra do rúk len jedného zo zainteresovaných," povedal na brífingu Oravec. Na nedeľnú koaličnú radu ministerstvo predloží nárvrh novely zákona o zájazdoch, ktorý umožní cestovným kanceláriám odklad realizácie zájazdu až do augusta 2021. Klienti, okrem vybraných skupín, tak nezískajú späť peniaze za zakúpenú dovolenku.
"Včera sme zaslali zúčastneným návrh legislatívneho riešenia. Cestovná kancelária bude môcť odložiť realizáciu zájazdu do konca augusta 2021," povedal Oravec. Má tak 16 mesiacov na to, aby dospela s klientom k dohode. "Ide o to, aby cestovná kancelária mala právo navrhnúť klientovi zmenu pôvodne dohodnutej zmluvy a zašle mu oznámenie o tejto zmene a klient má 14 dní na to, aby sa dohodol s cestovnou kanceláriou na zmenených parametroch zájazdu," priblížil Oravec. Toto opatrenie má pomôcť cestovným kanceláriám finančne zvládnuť najbližšie obdobie. Podľa štátneho tajomníka sa totiž až tretina cestoviek nachádza vo veľmi ťažkej situácii a hrozí im bankrot. "Sociálne slabší klienti môžu také riešenie odmietnuť a požiadať o plné vrátenie," dodal však. Cestovná kancelária by podľa Oravca mala možnosť ponúknuť zmenu a klient by mal 14 dní na to, aby sa s cestovkou dohodol.
Očkovanie proti koronavírusu
4. 5. 2020
Vykonal sa prieskumu možnosti zaočkovania sa proti koronavírusu zo série zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Najvyšší podiel je tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.