Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Opatrenia v oblasti správy daní, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
28. 9. 2020
Správu daní upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok. Opatrenia v správe daní sú upravené zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Zrušujú sa tieto opatrenia:
§ 3 - písomnosti môžu byť počas obdobia pandémie doručované aj emailom bez nutnosti dodatočného doručenia v listinnej forme,
§ 4 - odpustenie zmeškania lehoty, ak daňový subjekt úkon vykoná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie,
§ 6 - počas obdobia pandémie je daňová kontrola prerušená, ak o jej prerušenie požiadal daňový subjekt,
§ 8 - počas obdobia pandémie sa prerušuje daňové konanie, ak o jeho prerušenie požiadal daňový subjekt,
§ 9 - počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehôt na zánik práva vyrubiť daň, premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok,
§ 10 - daňový nedoplatok sa nepovažuje za daňový nedoplatok, ak ho daňový subjekt uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie
§ 10a - daňové subjekty dostávajú počas obdobia pandémie daňový preplatok na dani z príjmov v lehote 40 dní od jeho uplatnenia v daňovom priznaní
§ 11 - počas obdobia pandémie sú zo zákona odložené všetky začaté daňové exekúcie
§ 12 - správne delikty a sankcie:
- daňové subjekty nie sú sankcionované za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, a ak DDP podajú do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie,
- pokuta za uvedenie zvýšenej dane v DDP na dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie sa počíta len do dňa začatia obdobia pandémie,
- nevyrubenie úroku, ak daňový subjekt daň z príjmov, splatnú počas obdobia pandémie, zaplatí do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie,
- pokuta 100 % za uvedenie vyššieho daňového preplatku v daňovom priznaní, než ako mal daňový subjekt nárok, ak bol preplatok už vrátený.
Novela zákona o prokuratúre
14. 9. 2020
Novela zákona o prokuratúre bola schválená spolu s niekoľkými pripomienkami, ktoré navrhovala zapracovať prezidentka, keď zákon vrátila parlamentu.
Generálny aj špeciálny prokurátor po uplynutí alebo zániku funkcie bude môcť ostať prokurátorom generálnej prokuratúry.
Poslanci zároveň zo zákona vypustili vetu o možnosti navrhnúť odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora, ak funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Podľa opätovne schválenej novely sa o funkciu šéfa Generálnej prokuratúry SR môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.
Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora bude môcť byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.
Kandidátov na šéfa generálnej prokuratúry i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.
Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní. Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.
Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.
Novela zákona o elektronických komunikáciách
14. 9. 2020
Úrad verejného zdravotníctva SR bude môcť získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v červených krajinách.
Začiatkom augusta bola schválená novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Novela tiež hovorí, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z červenej krajiny má byť do výšky 5 000 eur.
Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5 000 eur. Uložiť ju má príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej červenej krajiny. Cieľom je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti spracúvať a poskytovať úradu anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb. Operátor by tak mohol spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.
Novela upravuje aj rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka.
Byty ignorovali koronu aj snahu zjednať cenu
4. 9. 2020
Nehnuteľnosti počas pandémie udržali svoje ceny. Predávajúci síce v inzerátoch bývanie zdražovali, no reálne predávali za podobné sumy ako začiatkom roka.
Hľadáte nové bývanie, týždne či mesiace surfujete po inzertných portáloch a dúfate, že časom spozorujete aspoň mierne znižovanie cien. Veríte, že koronavírus doženie predajcov ponúkať reality lacnejšie. To sa však nedeje. „V našich podmienkach je bežnou praxou, že veľa predávajúcich trvá na tom, aby cena do inzercie bola nastavená ‚o čosi vyššie‘, aby vraj nakoniec mali z čoho spúšťať,“ vysvetlil taktiku niektorých subjektov expert realitnej spoločnosti RE/MAX Alexander Krajňak.