Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Povinnosti týkajúce sa BOZP a náhrada mzdy v čase mimoriadnej situácie
6. 4. 2020
Zamestnávateľom by mali ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).
Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.
Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. Odpracovanie bude možné nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa pritom nebude započítavať do priemerného týždenného pracovného času, firma však tento čas osobitne označí.