Pandemická pomoc
5. 3. 2021
S účinnosťou od 1. 1. 2021 sú plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa o službách zamestnanosti u daňovníka – fyzickej aj právnickej osoby oslobodené od dane.
V súvislosti s oslobodením týchto plnení je potrebné upozorniť na skutočnosť, že výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP považované za daňové výdavky, t.j. výdavky uhrádzané z príspevkov v rámci aktívnej politiky práce, ktoré sú oslobodené od zdanenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP a § 13 ods. 2 písm. k) ZDP predstavujú pripočítateľnú položku pri vyčíslení základu dane v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo alebo sa zaúčtujú/zaevidujú, ak výdavok neovplyvňujúci základ dane v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.
V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52zzi ods. 1 sa oslobodenie plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa zákona o zamestnanosti prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2020.
K
Povinnosti týkajúce sa BOZP a náhrada mzdy v čase mimoriadnej situácie
6. 4. 2020
Zamestnávateľom by mali ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).
Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.
Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy. Odpracovanie bude možné nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku a odpracovanie je možné najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. Zamestnancovi za čas výkonu práce patrí dosiahnutá mzda. Tento čas sa pritom nebude započítavať do priemerného týždenného pracovného času, firma však tento čas osobitne označí.