Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.
Štát chystá spolu s bankami veľký stimul
27. 4. 2020
Záujem slovenských podnikov o úvery v uplynulom roku klesal. V januári si nefinančné spoločnosti vzali najmenej pôžičiek za štyri roky. Slabnutie toku kreditu do biznisu bolo ďalším sprievodným javom hospodárskeho ochladenia. Hoci presné dáta zatiaľ k dispozícii nie sú, šok v podobe koronavírusu s vysokou pravdepodobnosťou naštrbil tak dopyt firiem po pôžičkách, ako aj ochotu komerčných bánk financovať ich.
Podnikové úvery totiž patria k rizikovejším produktom. Existuje teda väčšia šanca, že nebudú splácané. „Najhlbšou recesiou ekonomiky v histórii Slovenska sa logicky rizikovosť mnohých našich klientov významne zvýšila,“ konštatuje Michal Lehuta, analytik VÚB Banky. Ak sa však má po mnohých týždňoch odstávky ekonomika opäť rozbehnúť, budú firmy potrebovať peniaze. A to nielen na vykrytie výpadku príjmov, ale aj na rozbehnutie investícií. Štát preto prišiel s viacerými schémami, ako úverovanie podnikov podporiť.
Koronakríza oberie všetkých o miliardy
24. 4. 2020
Zatvorené prevádzky. Odstavená výroba. Prudký pokles zákaziek. Firmy bijú pre koronakrízu na poplach už dlhšie. Na ochromenie ekonomiky však doplatí aj štát. Možnosti míňať sa tak pre vládu výrazne zúžia.
Oproti februárovým odhadom totiž zaplatia podnikatelia tento rok na daniach o 710 miliónov eur menej. A to je oproti pôvodným plánom pokles o viac ako štvrtinu. Očakáva to Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.
1. fáza povoľovania opatrení
22. 4. 2020
Dňa 22. 4. 2020 dochádza k spusteniu prvej fázy povoľovania opatrení, ktoré boli zavedené v čase koronavírusu a v boji proti nemu. Prvú fázu uvoľnenia opatrení 20. 4. 2020 navrhlo konzílium odborníkov a 21. 4. 2020 schválil Ústredný krízový štáb.
Od stredy 22. 4. 2020 môžu pri dodržaní stanovených podmienok fungovať obchody a prevádzky služieb s rozlohou do 300 m2, verejné stravovanie s výdajom cez okienko, vonkajšie športoviská pre bezkontaktný šport bez šatní a sociálnych zariadení, dlhodobé ubytovanie bez stravy, vonkajšie trhoviská a predajne automobilov vrátane autobazárov.
Obchody nemôžu rozdeliť prevádzku na viac častí a splniť tak limit 300 m2. V obchodoch s odevmi zákazníci nemôžu využívať kabínky na skúšanie oblečenia. Trhoviská budú musieť zabezpečiť jeden vstup a jeden výstup a predajné miesta nesmú byť bližšie ako dva metre. V nákupných centrách budú naďalej fungovať iba určité typy prevádzok.
Vo všetkých otvorených obchodoch a prevádzkach budú platiť prísne hygienické normy - povinné prekrytie horných dýchacích ciest, dezinfekcia rúk, pravidelné čistenie a vetranie priestorov, dodržiavanie dvojmetrových rozostupov či obmedzenie jeden zákazník na 25 m2 predajnej plochy.