Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Maturity a prijímacie skúšky
15. 4. 2020
V stredu dňa 15. 4. 2020 zasadal ústredný krízový štáb, ktorý sa zaoberal viacerými problémami. Jednou z najväčších otázok bolo, či opatrenia uvoľňovať, alebo nie.
Hlavný hygienik vydal nariadenie, na základe ktorého povolil maturity a prijímacie skúšky na stredné školy. Budú však za prísnych nariadení.
Konkrétny termín maturít ešte nie je známy. V priebehu budúceho týždňa bude oznámené, kedy a ako sa budú realizovať prijímacie skúšky. O týždeň neskôr by mali informovať o podrobnostiam k maturitám. Personálne, technické a hygienické možnosti sa budú zisťovať u viac ako 600 škôl, pričom sa musí zistiť, či je možné zabezpečiť všetky dôležité opatrenia. Prijímacie skúšky a maturity sa budú konať v inom režime. Už vo štvrtok sa na jednej z bratislavských škôl budú konať prijímačky online. Samozrejme, nedá sa to na každej škole, ale budú sa hľadať spôsoby, ako sa to môže konať. Čo sa týka maturity, aj tam sa uvažuje nad rôznymi formami a obsahom. Druhým krokom je zistiť, či sa dajú opatrenia realizovať na všetkých školách v danom čase a v danom termíne, pričom nielen verejnosť, žiaci a učitelia musia byť ústretoví.
Celkový počet prípadov prekonal 1,5 milióna
9. 4. 2020
Celkový počet prípadov nákazy koronavírusom na svete vo štvrtok prekonal 1,5 milióna. Od vypuknutia epidémie v decembri v čínskom meste Wu-chan sa koronavírus rozšíril do 192 krajín celého sveta.
Okrem Číny ťažko zasiahol najmä Irán, Taliansko, Španielsko či iné európske krajiny. Ohnisko epidémie sa nedávno presunulo do Spojených štátov. AFP upozorňuje, že oficiálny počet nakazených je pravdepodobne len časťou skutočného počtu, keďže niektoré štáty na prítomnosť vírusu testujú iba najvážnejšie prípady.
Ochrana zamestnanca v čase pandémie
6. 4. 2020
Rezort práce v novele Zákonníka práce prináša ochranu zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa.
Týka sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, pričom sa zabezpečí rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný.
Novela zákona prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu, a to aby zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov, teda odborárov, mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Zmeny v Zákonníku práce v súvislosti s koronavírusom
6. 4. 2020
Vláda SR prijala viaceré zmeny v Zákonníku práce v súvislosti s novým koronavírusom a mimoriadnym stavom na Slovensku.
Zamestnávateľ bude oprávnený nariadiť výkon práce z domu, upraviť sa má aj rozvrhnutie pracovného času, predlžuje sa o mesiac podporné obdobie v nezamestnanosti. Okrem toho však vláda schválila, aby zamestnávatelia bez odborárov vo firme mohli rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Novela, ktorú vláda schválila s pripomienkami, upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje. Novelou sa upravujú podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni.