Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Štátna štatistika – zmeny v čase pandémie
4. 5. 2020
Na riešenie ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky povinný bezodkladne identifikovať vo svojej vecnej pôsobnosti legislatívne prekážky v súvislosti s plynutím hmotnoprávnych a procesnoprávnych lehôt a informovať o nich ministerku spravodlivosti.
Naliehavosť prijatia novely zákona vyplynula z aktuálnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje dočasné opatrenia v oblasti štátnej štatistiky umožňujúce spravodajským jednotkám, sústrediť sa na riešenie najvážnejších dopadov pandémie na ich vlastnú činnosť.
Cieľom je pomoc podnikateľom a ostatným spravodajským jednotkám spočívajúca v možnosti orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku vydávať opatrenia, ktoré v súčasnej vládou vyhlásenej mimoriadnej situácii a bezprostredne po nej modifikujú ich spravodajskú povinnosť.
Zmeny v Súdnej rade v súvislosti s koronavírusom
4. 5. 2020
Bola schválená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom novely zákona je umožniť Súdnej rade Slovenskej republiky vykonávať zasadnutie aj s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku a zároveň zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí riadne fungovanie Súdnej rade Slovenskej republiky v čase, kedy nie je obsadená funkcia jej predsedu a podpredsedu.
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami
1. 5. 2020
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami, konštatuje to štúdia Centra pre verejnú politiku. Ostatné európske krajiny Slovensko síce postupne dobieha, stále však nie je na ich úrovni. Štúdia porovnáva opatrenia v siedmich európskych krajinách. Slovensko najviac zaostáva pri úverovej pomoci, kde všetky krajiny vo vzorke majú už rozbehnuté schémy – okrem Slovenska. Štúdia ďalej poukazuje na to, že pomoc vlády je najmenej štedrá, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov, a zatiaľ aj najpomalšia.
V štúdii okrem Slovenska skúmali krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Väčšina krajín na krízu reagovala rýchlo a použila značné finančné objemy. „Napríklad balík priamych finančných opatrení proti kríze, teda finančná pomoc a daňové úľavy, najväčšej ekonomiky Únie, nemeckej, tvorí až 4,9 percenta HDP. Krajina tak výrazne prekročila vlastnú dlhovú brzdu," uviedla štúdia. Štruktúra pomoci je podľa štúdie vo všetkých skúmaných krajinách rovnaká, má tri piliere. Prvým sú moratóriá na rôzne druhy platieb, druhým dotácie miezd a tretím rôzne druhy krízových úverov. Všetky krajiny okrem Slovenska a Maďarska pristúpili aj k posielaniu priamych platieb malým firmám a živnostníkom. „V susednom Rakúsku napríklad malé firmy do 10 zamestnancov dostali od vlády okamžitú prémiu 1000 eur a za každý ďalší mesiac krízy budú dostávať dvetisíc eur hotovosti,“ ilustrovala štúdia.
Vláda pripraví schému pomoci aj pre subjekty verejnej správy TASR Autor: TASR 327 0
1. 5. 2020
Pomoc od štátu by mali dostať aj podnikateľské subjekty verejnej správy. Dohodli sa na tom ekonomickí ministri na štvrtkovom rokovaní vlády. Týkať sa má napríklad dopravných podnikov alebo kúpalísk, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo obec. Avizoval to minister práce Milan Krajniak po rokovaní vládneho kabinetu.
Vláda chce v čase koronakrízy pomôcť aj podnikateľom verejnej správy. "V spolupráci s ekonomickými ministrami budeme pripravovať pomoc pre subjekty verejnej správy. Táto pomoc, ktorú už vyplácame, je pre podnikateľské subjekty súkromného charakteru," vysvetlil Krajniak. Existujú však aj subjekty, ktoré zriadilo mesto alebo obec a pre pandémiu môžu mať problém "prežiť". "Majú napríklad svoje kúpaliská, plavárne, ktoré majú problém. Preto sme sa dohodli, že s ministrom financií Eduardom Hegerom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom pripravíme schémy pomoci aj pre tieto podnikateľské subjekty, pretože z aktuálnych nemôžu byť vyplatené pre to, ako sú nastavené. Budeme hľadať ďalšie spôsoby, podobne ako sme našli schému, aby sme vedeli pomôcť materským škôlkam a iným pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom," avizoval Krajniak. Do štvrtka 30. apríla celkovo úrady práce evidujú 56 288 žiadostí o príspevky zo schém pomoci v čase koronakrízy. Z nich spracovali 8 822 dohôd o poskytnutí príspevku na mzdy zamestnancov v rámci prvého opatrenia. Ďalších 23 040 dohôd odišlo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v rámci druhého opatrenia požiadali o príspevok na náhradu straty príjmu. V rámci tretieho opatrenia úrady práce pripravili 1 713 dohôd a v rámci štvrtého opatrenia ich spracovali 30.