Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Ľudia pracujúci v karanténe by mohli byť finančne odškodnení
1. 3. 2021
Pracujúci ľudia v karanténe by mohli byť finančne odškodnení. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Minister verí, že by odškodnenie mohlo spolu s pandemickou PN vykryť úroveň čistej mzdy, a takisto dúfa, že to bude platiť už od pondelka 1. marca.
"Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe – myslím rodina, dvaja manželia plus malé deti – tak dostávajú 55 percent hrubého príjmu ako pandemickú PN," podotkol Krajniak s tým, že pomoc by mala spočívať vo finančnom odškodnení týchto ľudí za to, že musia ostať v karanténe.
Diskusie o finančnom odškodnení sa aktuálne podľa Krajniakových slov realizujú, on však dúfa, že to bude na úrovni vykrytia čistej mzdy. "Tak, aby sa nestalo, že keď ostanú doma, tak im klesne príjem a budú mať problém," dodal Krajniak.
Podľa jeho slov sa finančná kompenzácia bude počítať ako percento podľa čistej mzdy zamestnanca. Ak padne dohoda, pracujúci ľudia v karanténe by mohli rátať s platnosťou finančného odškodnenia podľa Krajniaka už od pondelka 1. marca.
"Na marcovej schôdzi by sme to schválili, s tým, že by to však platilo od 1. marca," vysvetlil minister.
Medzi návrhmi nových opatrení sa podľa Krajniakových slov nachádza aj zavedenie štátnej karantény, pričom on presadzuje, aby sa nečakalo na aplikáciu na e-karanténu, ale aby sa to zaviedlo hneď.
Ako zdôraznil, ministri za Sme rodina súhlasia s 90 percentami opatrení z tých, ktoré unikli na verejnosť.
"Naše pripomienky boli formulačné, nie zásadné," uzavrel minister. Úvahy o vypnutí krajiny v prípade, že by opatrenia nezabrali do určitého času, však odmieta.
V
Daňové opatrenia
16. 2. 2021
Naliehavosť prijatia novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vyplývala z aktuálnej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité a účinné riešenia na zmiernenie dopadov na daňovníkov v mimoriadnej situácii, ktorá nastala vplyvom šírenia koronavírusu.
Cieľom zákona je pomôcť daňovníkom postihnutým ekonomickými opatreniami prijatými v rámci mimoriadnej situácie vyvolanej nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou Covid-19, a to zmiernením podmienok pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a uplatnením výdavkov zamestnávateľov alebo daňovníkov s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktoré vynaložili na testovanie alebo v súvislosti s ním na zistenie nákazlivej choroby COVID – 19 a prevenciu pred ňou za daňové výdavky.
Právna úprava sa dotkne daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy zo závislej činnosti alebo príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a ktorí z dôvodu prijatých opatrení proti šíreniu koronavírusu nemohli vykonávať svoju prácu a dosahovať príjmy. Týmto daňovníkom štát vyplatil príspevky v rámci pandemických opatrení prostredníctvom „pandemického“ nemocenského, ošetrovného, príspevkov poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce a dotácií poskytovaných kultúrnej obci z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tieto príjmy sú v súčasnosti od dane z príjmov oslobodené, v dôsledku čoho nevstupujú do zdaniteľných príjmov daňovníka, pričom výška zdaniteľných príjmov daňovníka je jednou z podmienok rozhodujúcich pre uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa, a preto v prípade nedosiahnutia tejto hranice by daňovníci stratili nárok na daňový bonus.
Preto sa v súvislosti s týmito oslobodenými príjmami upravuje podmienka pre uplatnenie daňového bonusu tak, že sa do zákonom určenej hranice výšky zdaniteľných príjmov započítajú aj tieto špecificky vymedzené oslobodené príjmy.
Počas obdobia pandémie sa za daňové výdavky budú považovať výdavky (náklady) zamestnávateľa alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vynaložil na testovanie alebo v súvislosti s ním z dôvodu zistenia nákazlivej choroby COVID 19 a zabráneniu jej šírenia, pričom sa jedná aj o výdavky vynaložené na blízke osoby zamestnanca alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a výdavky daňovníka na fyzické osoby, ktorých výkon činnosti priamo súvisí s činnosťou daňovníka.
K
Zmeny vo finančnej oblasti
16. 2. 2021
Zámerom novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 je zavedenie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na osobné ochranné prostriedky slúžiace na zabezpečenie vyššej ochrany dýchacích orgánov, ktoré sú filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP2 alebo filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP3.
Uvedeným opatrením sa sleduje zníženie ceny týchto tovarov pre konečného spotrebiteľa, čo by malo pozitívne ovplyvniť vyššiu ochranu verejného zdravia. Uvedené opatrenie by sa malo uplatňovať do 30. apríla 2021. Zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.
K
Štát v koronapomoci vyplatil už takmer 901 miliónov eur
1. 2. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti – "Prvá pomoc" a jej nová verzia "Prvá pomoc+" - odoslalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už takmer 901 miliónov eur. Uviedla hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Od marca minulého roka tak bolo podporených 2 793 315 osôb. Najviac sa využívalo opatrenie 3B. V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort od marca 2020 do 28. januára 2021 viac ako 62 miliónov eur prostredníctvom takmer 32-tisíc platieb a podporil tak vyše 160-tisíc osôb.
Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
Firmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške 80 percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent priemerného zárobku zamestnanca). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca za mesiac.
Na opatrenie 2 minul rezort práce takmer 158 miliónov eur a podporil tak 325-tisíc osôb – počet platieb bol takmer rovnaký. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb.
O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Ak ide o pokles tržieb, výška príspevku sa odvádza od miery tohto poklesu. Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra je toto maximum na úrovni 810 eur.
Opatrenie 3A využilo 667 147 osôb, ktorým ministerstvo prostredníctvom viac ako 32-tisíc platieb vyplatilo takmer 205 miliónov eur. Najvyužívanejšie bolo opatrenie 3B, rezort naň minul takmer 440 miliónov eur.
Podporil nimi takmer 1,5 milióna osôb, odoslal dokopy takmer 122.000 platieb. Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. "kurzarbeit" majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace).
Príspevok je vo výške 80 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V