Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Sociálna ekonomika a sociálne podniky
7. 10. 2020
Právna úprava zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch reaguje na zmeny zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý ruší niektoré opatrenia vo finančnej oblasti vo väčšine prípadov od 1. novembra 2020, čo spôsobí opätovné plnenie daňových povinností zo strany daňových subjektov.
Toto zrušenie daňových výnimiek a lehôt spôsobí u daňových subjektov vznik daňových nedoplatkov v oveľa vyššej miere a tým sťaží žiadateľom prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trh práce alebo k štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Cieľom zákona je preto tiež vytvoriť prechodné obdobie do konca roka 2020, t.j. do času aktualizácie zoznamu daňových dlžníkov, zoznamu platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, a zoznamu vymazaných platiteľov DPH, ktoré umožní daňovým subjektom zasiahnutým mimoriadnou situáciou žiadať o podporu a prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ale aj možnosť priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak im daňový nedoplatok vznikol počas obdobia mimoriadnej situácie.
Služby zamestnanosti
7. 10. 2020
Zmenu zákona o službách zamestnanosti priniesla novela zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Právna úprava reaguje na zmeny zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý ruší niektoré opatrenia vo finančnej oblasti vo väčšine prípadov od 1. novembra 2020, čo spôsobí opätovné plnenie daňových povinností zo strany daňových subjektov. Toto zrušenie daňových výnimiek a lehôt spôsobí u daňových subjektov vznik daňových nedoplatkov v oveľa vyššej miere a tým sťaží žiadateľom prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trh práce alebo k štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Cieľom novely je preto vytvoriť prechodné obdobie do konca roka 2020, t.j. do času aktualizácie zoznamu daňových dlžníkov, zoznamu platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, a zoznamu vymazaných platiteľov DPH, ktoré umožní daňovým subjektom zasiahnutým mimoriadnou situáciou žiadať o podporu a prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ale aj možnosť priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak im daňový nedoplatok vznikol počas obdobia mimoriadnej situácie.
Opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
5. 10. 2020
Daň z pridanej hodnoty upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Opatrenia v tejto oblasti priniesol zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
K vyššie uvedenému dátumu sa v tejto oblasti rušia tieto opatrenia:
§ 24j - vrátenie nadmerného odpočtu v skoršej lehote, nadmerný odpočet sa vráti do 30 dní aj pri existencii colných nedoplatkov, prípadne nedoplatkov na povinných odvodoch poistného splatných počas obdobia pandémie, ak dôjde k úhrade uvedených nedoplatkov po skončení obdobia pandémie,
§ 24n - opatrenia v oblasti miestneho poplatku za rozvoj - odklad povinnosti oznámiť správcovi poplatku údaje o podlahovej ploche stavby a o zániku poplatkovej povinnosti, obciam sa poskytla možnosť financovať bežné výdavky z výnosov z poplatku za rozvoj až do 31. 12. 2020,
§ 24o - opatrenia v oblasti miestnych daní a miestneho poplatku - odklad lehoty na podanie priznania k dani pre tých daňovníkov, ktorí majú iné ako ročné zdaňovacie obdobie (dražba, dedičstvo nehnuteľnosti, vznik a zánik daňovej povinnosti pri dani za psa, dani z nevýherných hracích prístrojov a dani za predajné automaty) a odklad plnenia všetkých oznamovacích povinností v oblasti miestnych daní a poplatku.
Zmeny v zdravotnom poistení
5. 10. 2020
V čl. II v rámci novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov dochádza k zmenám zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na posun termínu na podanie daňového priznania sa menia aj termíny na vykonanie ročného zúčtovania poistného a ročného prerozdeľovania za rok 2019, nakoľko na vykonanie týchto procesov je nevyhnutné, aby zdravotná poisťovňa mala k dispozícii údaje z daňových priznaní jej poistencov. Zároveň sa zavádza mimoriadny inštitút preddavku na výsledok ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2019, ktorý bude štátom vyplatený v pôvodnom termíne úhrady týchto pohľadávok (do 31. decembra 2020) a zúčtovaný v novom termíne úhrady týchto pohľadávok (do 15. februára 2021) tak, aby nedošlo k oneskoreniu finančných tokov a z toho vyplývajúceho oneskorenia realizácie úhrad za zdravotnú starostlivosť.