Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva
21. 1. 2021
Je zrejmé, že ak nastane mimoriadna udalosť, v dôsledku ktorej sa vyhlási núdzový alebo výnimočný stav bez toho, aby tomu predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej situácie, v takom prípade sa mimoriadna situácia z rovnakých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje.
Počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu však môže na tom istom území dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, ale z iného dôvodu (napr. povodeň počas pandémie). V takom prípade možno počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu vyhlásiť zároveň mimoriadnu situáciu, ktorá však nastala z iných dôvodov.
Zároveň sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa tohto zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a vzájomná previazanosť právnych úprav manažmentu krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu.
Aj keď sa po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia, neznamená to, že nie je potrebné vykonávať aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany podľa tohto zákona. Vzhľadom na to sa potreba uplatnenia úloh a opatrení civilnej ochrany aj počas vyhláseného núdzového a výnimočného stavu explicitne zakotvuje do zákona.
Zároveň sa explicitne ustanovuje, že počas núdzového stavu a výnimočného stavu sa opatrenia prijímané na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. považujú za opatrenia civilnej ochrany, pretože ide o riešenie tých istých mimoriadnych udalostí rôznymi prostriedkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je obmedzené uskutočňovanie školení a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje sa, že trvanie odbornej spôsobilosti sa predlžuje až do obdobia uplynutia šiestich mesiacov od jej odvolania.
K
Zmena zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
21. 1. 2021
S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa po novom ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
K
Výroba áut na Slovensku klesla o 11 percent
20. 1. 2021
Za minulý rok bolo v slovenských automobilkách vyrobených približne 985-tisíc vozidiel, čo je o 11 percent menej oproti rekordnému roku 2019.
Pod pokles sa podpísala najmä mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
V pondelok o tom informoval prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexander Matušek.
Šéf ZAP množstvo vyrobených automobilov hodnotí vzhľadom na okolnosti ako "vynikajúci výsledok".
"Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 percent. Výsledok dosiahnutý automobilovým priemyslom v roku 2020 sa pričinil o to, že sa nenaplnili pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky," uviedol Matušek.
Automobily a súčiastky pre ich výrobu tvoria prakticky 50 percent exportu priemyslu Slovenskej republiky.
Podľa ZAP je preto dôležité, aby sa výroba v roku 2021 zvýšila nad jeden milión kusov automobilov.
Na Slovensku ZAP očakáva v tomto roku oživenie trhu a predpokladá, že predaj dosiahne okolo 95-tisíc registrácií nových vozidiel.
V
AstraZeneca požiadala o schválenie vakcíny
13. 1. 2021
Európska agentúra pre lieky (EMA) dostala žiadosť o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 vyvinutú v spolupráci s firmou AstraZeneca a Oxfordskou univerzitou. EMA o tom dnes informovala v tlačovej správe. Ak označí vakcínu za kvalitnú, bezpečnú a účinnú, mohla by ju Európskej komisii odporučiť na schválenie na svojom zasadnutí 29. januára.
Agentúra Únie bude vakcínu hodnotiť v zrýchlenom konaní. Upozornila, že je kvalitu, bezpečnosť a účinnosť lieku schopná posúdiť za menej ako mesiac preto, že množstvo potrebných dát dostala už skôr. K nim patria napríklad údaje z laboratórnych testov, informácie o zložkách vakcíny a výrobnom postupe a niektoré dôkazy z klinických skúšok v Británii, Brazílii a Juhoafrickej republike. Ak EMA označí vakcínu za bezpečnú a účinnú, môže ju odporučiť k podmienečnému povoleniu na trhu Európskej únie už na svojom zasadnutí 29. januára. Schváliť musí vakcínu následne Európska komisia. EMA aj po podmienečnom povolení ďalej zhromažďuje o vakcíne dáta. Už 30. novembra podali žiadosti o podmienečnú registráciu svojich vakcín konzorcium americkej firmy Pfizer a nemeckej spoločnosti BioNTEch a tiež americká firma Moderna.
V