Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Účty časového rozlíšenia
12. 2. 2024
Pre účely časového rozlíšenia nákladov a výnosov stanovené v § 56 PUPÚ účty časového rozlíšenia.
Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia.
Hoci akruálny princíp podvojného účtovníctva (t. j. účtovanie nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo i vecne súvisia) je jeho charakteristickou črtou, umožňujú PUPÚ v § 56 ods. 14 v určitých prípadoch účtovnej jednotke sa rozhodnúť, že účtovanie časového rozlíšenia v účtovných knihách neuplatní. Vo veľkých a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia (napríklad fakturácia telefonických hovorov a poplatkov od mobilného operátora). V mikro účtovných jednotkách nie je na účtoch časového rozlíšenia povinnosť účtovať nevýznamné a stále sa opakujúci účtovné prípady, ktoré sa týkajú účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovanie emisných kvót (napríklad poistenie áut).
K
Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
12. 2. 2024
V slovenskej legislatíve sa uplatňuje tzv. brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia. Uvedené znamená, že výsledok hospodárenia sa zistí porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov.
Medzi nákladmi a výnosmi bežného účtovného obdobia by mali byť vykázané aj tie prípady nákladov a výnosov, ktoré budú predstavovať výdaj alebo príjem v budúcich obdobiach. Súčasne by mali byť z nákladov a výnosov vylúčené tie náklady a výnosy, ktorú nesúvisia s bežným obdobím. Pre vznik nákladov je teda rozhodujúci časový okamih ich vzniku, kedy ku spotrebe skutočne došlo. To isté platí aj pre výnosy. Náklady a k nim súvisiace výdavky, výnosy a k nim súvisiace príjmy môžu preto vznikať časovo rôzne od seba. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami, každý znamená niečo iné. Účtovanie do obdobia, s ktorým účtovné prípady časovo a vecne súvisia, predstavuje jednu z najdôležitejších zásad účtovníctva a to tzv. zásadu nezávislosti účtovných období. V prípade nedodržania tejto zásady dochádza k porušeniu zákona o účtovníctve a v súvislosti s transformáciou výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane z príjmov aj k porušeniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Všeobecná úprava časového rozlišovania nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve je predmetom úpravy § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia. Na to, aby bolo možné docieliť túto zhodu slúžia účty časového rozlíšenia.
K
Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Pomoc štátu so splácaním úverov na bývanie v roku 2024
5. 2. 2024
Rast úrokových sadzieb za posledný rok pri úveroch na bývanie spôsobil, že v mnohých domácnostiach vznikla taká finančná situácia, ktorá sťažuje ich členom včas a v určenej výške splácať úvery na bývanie.
Zákonom č. 526/2023 Z. z. je od januára 2024 ustanovená nová štátna sociálna dávka vyplácaná mesačne úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasne bol zákonom č. 508/2023 Z. z. novelizovaný zákon o dani z príjmov v § 33a, ktorý upravuje daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie a v prechodnom ustanovení § 52zzy boli určené podmienky pre uplatnenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie. Daňový bonus sa bude uplatňovať v daňovom priznaní za rok 2023 alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti, ktoré bude vykonávať zamestnávateľ od 16. februára do konca marca 2024. To znamená, že daňový bonus obdrží zamestnanec od svojho zamestnávateľa najskôr v mesiaci marec 2024 alebo daňovník od daňového úradu najskôr koncom apríla 2024.
K