Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Slovenskú ekonomiku zasiahla komoditná kríza
13. 12. 2021
Automobilovú veľmoc počas čipovej krízy zachraňuje hutníctvo. Export Slovenska, ktorý je roky postavený na vývoze vozidiel, sa po troch mesiacoch záporného salda dostal do plusu – a to vo výške 291 miliónov eur.
Kým automotive segment vykázal už tretí mesiac za sebou medziročný pokles, ďalšie významné odvetvia, ako je napríklad výroba a spracovanie kovov, pokračujú vo výraznom raste.
Kormidlo tak zobrali do rúka kapitáni priemyslu. V porovnaní s vlaňajším októbrom bol teraz ich vývoz vyšší o vyše 31 percent a zároveň o takmer štvrtinu prekročil aj hodnoty spred pandémie.
„Hutníci u nás ťažia najmä z dlhodobého vysokého dopytu v stavebníctve. Gumárenský priemysel reaguje tiež na dopyt v stavebníctve i automobilovom priemysle,“ konštatuje predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. Darí sa im najmä preto, lebo vstupujú na trh ako sekundárna produkcia pre iné odvetvia.
V
Zásady domácke práce a telepráce
8. 12. 2021
Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu.
Uvedené § 52 ods. 9 ZP má veľký význam aj z pohľadu pracovnoprávnej zodpovednosti, nakoľko keď zamestnanec včas neoznámi uvedené skutočnosti svojmu zamestnávateľovi a dôjde k oneskoreniu splnenia pracovnej úlohy, prípadne vzniku škody zamestnávateľovi, tak zamestnanec nesie prípadné nepriaznivé právne následky, ktoré s takýmto neohlásením ZP spája (napríklad môže ísť o povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla).
V pracovnej zmluve si zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť fakultatívne aj tieto špecifiká výkonu domáckej práce a telepráce:
- miesto výkonu domáckej práce a telepráce, môže si ho prípadne určiť sám zamestnanec, a to úplne alebo sčasti, ak to povaha práce umožňuje,
- rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca,
- organizovať výkon domáckej práce alebo telepráce si môže aj zamestnanec sám, teda si sám bude rozvrhovať pracovný čas počas pracovného týždňa alebo sa dohodnú konkrétnosti výkonu domáckej práce alebo telepráce v rámci pružného pracovného času, tento však musí rešpektovať ustanovenia § 88 a § 89 ZP, predovšetkým jednotlivé zložky pružného pracovného času, ktoré sú dané obligatórne. Podľa § 52 ods. 2 ZP platí, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri takomto výkone práce sa uplatní § 52 ods. 8 písm. b) a odseky 9 až 11 ZP primerane.
K
Informačné povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 12. 2021
Zamestnávateľ má v prípade hromadného prepúšťania informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Písomná informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce.
Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou.
Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K
Rast slovenskej ekonomiky pribrzďuje
6. 12. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacom rast o 0,4 percenta, v medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta.
Informoval o tom slovenský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj novembrový odhad o spomalení tempa rastu hospodárstva. V druhom štvrťroku ekonomika vzrástla medziročne o 9,6 percenta.
K spomaleniu tempa medziročného rastu hospodárstva teraz prispel najmä pokles zahraničného dopytu. Ekonomiku naopak podporil najmä domáci dopyt a z neho potom hlavne vyššia spotreba domácností.
Za prvé tri štvrťroky roku slovenské hospodárstvo vzrástlo medziročne o 3,6 percenta, v rovnakom období minulý rok kvôli negatívnym dopadom pandémie ekonomika o 5,3 percenta klesla.
Analytici slovenského ministerstva financií už po skoršom zverejnení odhadu o vývoji ekonomiky v treťom štvrťroku uviedli, že za celý tento rok HDP nedosiahne plánovaný rast 3,7 percenta.
V