Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Nehnuteľnosti na bývanie zdraželi o viac ako desať percent
28. 2. 2022
Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie vo 4. štvrťroku 2021 naďalej rástli, ale tempo ich rastu sa v porovnaní s tretím štvrťrokom mierne spomalilo.
Ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne predali, boli medziročne vyššie o 10,7 percenta. Rast cien koncom roka kulminoval a bol najvyšší zo všetkých štvrťrokov 2021. Informoval o tom Štatistický úrad.
V rovnakom období roku 2020 ceny rástli pomalšie (rast 7,2 percenta), v rovnakom období pred dvomi rokmi bol rast na približne aktuálnej úrovni (o 10,9 percenta).
Vlaňajšie a staršie údaje však Štatistický úrad spracúval z menšej vzorky dát z Cenovej mapy nehnuteľností vybraných realitných kancelárií. Od 2. štvrťroka 2021 spracúva úrad štatistiky o cenách nehnuteľností z komplexnej databázy katastra nehnuteľností na Slovensku.
Vysoké hodnoty medziročného rastu vo 4. štvrťroku 2021 sa zaznamenali tak pri existujúcich nehnuteľnostiach o 10,5 percenta, ako i pri nových nehnuteľnostiach o 10,9 percenta. Svoj medziročný rast výrazne zdynamizovali najmä nové nehnuteľnosti, v predošlých štvrťrokoch vykazovali rast menej ako 6 percent.
Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2021) vzrástli o 3,6 percenta, dynamika medzikvartálneho rastu sa však spomalila.
Realizačné ceny nových nehnuteľností sa v porovnaní s 3. štvrťrokom zvýšili o 4,1 percenta a ceny existujúcich nehnuteľností svoje tempo rastu mierne zvýšili na 3,2 percenta.
V
Predraží konflikt na Ukrajine naše potraviny?
25. 2. 2022
Pestovanie pšenice na Ukrajine je úzko späté s jej bolestivou históriou. Krajinu pokrýva až štvrtina z celosvetovej rozlohy vysoko úrodnej pôdy – černozeme. Napriek tomu však v tridsiatych rokoch minulého storočia čelila obdobiu hladomoru, počas ktorého zahynuli milióny ľudí.
Katastrofu bezprecedentných rozmerov niektorí vedci dávajú za vinu Josifovi Stalinovi a jeho snahe udusiť ukrajinské hnutie za nezávislosť. Do obydlí z oblastí, z ktorých hladní Ukrajinci emigrovali, sa nasťahovali Rusi, čo po návrate domácich viedlo k bojom. K takýmto regiónom patrili aj Doneck a Luhansk, v ktorých dnes operujú proruskí povstalci. Napriek krutej minulosti sa Ukrajincom podarilo vybudovať si prezývku obilnica Európy. Je totiž piatym najväčším exportérom pšenice na svete a štvrtým najväčším producentom kukurice.
V
Environmentálny fond
23. 2. 2022
Cieľom novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie Environmentálneho fondu, aby prostriedky z Environmentálneho fondu slúžili výlučne ako podpora stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky.
Novela zákona prioritne rieši úpravy a doplnenia účelu, na ktorý môžu byť poskytnuté a použité finančné prostriedky z rozpočtu Environmentálneho fondu, pričom navrhované zmeny posilňujú hlavný zámer a cieľ Environmentálneho fondu podporovať starostlivosť o životné prostredie a budú mať dlhodobý pozitívny vplyv na životné prostredia.
Upravujú sa aj schémy zverejňovania špecifikácií činností a podávania žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie, pričom výsledkom zmeny je jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania podpory formou dotácie a/alebo úveru žiadateľom, sprehľadnenie a zefektívnenie postupov poskytovania podpory Environmentálnym fondom a zabezpečenie možnosti Environmentálneho fondu operatívne reagovať na požiadavky zo strany žiadateľov, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a schopnosti prijímať operatívne opatrenia.
Účelom úpravy je aj zvýšenie kontroly a preverovania si subjektov, ktorým má byť poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu ako aj účelu, na ktorý má byť podpora poskytnutá. Zmeny by mali zabezpečiť vyššiu ochranu prostriedkov z Environmentálneho fondu pred ich zneužitím v rozpore s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky schválenej vládou Slovenskej republiky.
Účelom zákona je flexibilnejšej zabezpečiť flexibilnejšiu možnosť úpravy náležitostí žiadostí o poskytnutie podpory, predovšetkým z dôvodu snahy o zjednodušenie administratívneho zaťaženia žiadateľov o poskytnutie podpory.
K
Rozšírené hromadné licenčné zmluvy
23. 2. 2022
Novela Autorského zákona sa snaží inkorporovať zásadu krajiny pôvodu pri doplnkových on-line službách do už existujúcich inštitútov a zmlúv (konkrétne do ustanovení o rozšírených hromadných licenčných zmluvách) v Autorskom zákone tak, aby sa jednak predišlo nadmernej administratívnej záťaži vysielateľov i používateľov, a jednak aby nedochádzalo k vytváraniu nových špecifických postupov vysporiadania práv.
Vďaka rozšíreniu územného rozsahu licencie v Autorskom zákone tak nebude nutné vysporiadať práva aj v iných členských štátoch, kde sú doplnkové on-line služby tiež dostupné. V oblasti retransmisie návrh zákona rozširuje povinnú kolektívnu správu práv aj na ďalšie spôsoby retransmisie, vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí, avšak okrem káblovej retransmisie, ktorej režim ostáva nezmenený, keďže je už upravená smernicou 93/83/EHS. Novela Autorského zákona tiež upravuje vysporiadanie práv v prípade prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. V zmysle zachovania konzistentnosti Autorského zákona sa novela venuje najmä úprave relevantných autorskoprávnych spôsobov použitia (napr. verejný prenos, retransmisia) a ich definícií (kým nové pojmy z oblasti vysielania a retransmisie, ktoré uvedená smernica zavádza, sa dopĺňajú do obsahovo príbuzného návrhu zákona o mediálnych službách). Z toho dôvodu sú novelizované prevažne ustanovenia o spôsoboch použitia, ku ktorým možno uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ako aj ustanovenia o povinne kolektívne spravovaných právach. Vzhľadom na cezhraničné aspekty by malo prebratie danej smernice do Autorského zákona pozitívne ovplyvniť kreatívny priemysel, zlepšiť investície do nového obsahu a predovšetkým podporiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom vysielania a retransmisie programov.
Novela taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Na základe rozsiahlych konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných subjektov, ktoré predchádzali príprave návrhu zákona, sa predovšetkým spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia piatej časti Autorského zákona o správe práv.
K