Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Úhrada liekov
1. 7. 2022
Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia vláda SR realizuje svoju úlohu zlepšiť podmienky na vstup preukázateľne účinných inovatívnych liekov na náš trh.
Novela má za ciele odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi s preukázaným klinickým účinkom; umožniť a podporiť vstup nových liekov na trh; zabezpečiť účelné a efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a finančnú stabilitu tohto systému; a podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických a biologicky podobných liekov na trh.
Súčasná právna úprava má za následok, že väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime, v rámci ktorého je rozhodnutie, či daný liek bude alebo nebude uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na uvážení zdravotnej poisťovne. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade lieku vo výnimkovom režime sa od prípadu k prípadu medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami líšia. Z uvedeného dôvodu dochádza k markantným rozdielom v prístupe poistencov k liečbe jednotlivými liekmi z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Liek je z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez akýchkoľvek rozdielov štandardne uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami, ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Cieľom tejto novely preto je podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z výnimkového režimu do režimu kategorizácie.
Novela podporuje vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov zefektívnením procesu uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrady lieku a rozšírením možností, kedy zmluvu o podmienkach úhrady lieku je možné uzatvoriť; modifikáciou mechanizmu výpočtu prahovej hodnoty pre posúdenie nákladovej efektívnosti liekov či modifikáciou mechanizmu určovania podmienenej úhrady.
K
Rastúce úroky posielajú záujem o hypotéky nadol
1. 7. 2022
Správy o raste úrokových sadzieb vo veľkom zmobilizovali Slovákov. Až natoľko, že objem poskytnutých hypoték v marci dosiahol absolútny rekord vyše tri miliardy eur.
Rozdiel je pritom zrejmý pri spätnom pohľade na situáciu pred rokom, keď bolo toto číslo približne o 1,8 miliardy eur nižšie. Napriek tomu, že záujem je stále vysoký, z vrcholu už klesáme nadol a ošiaľ utícha. Ukazujú to aj dáta Národnej banky Slovenska. V máji sme si zobrali nové úvery a refinancovali dokopy „len“ za 2,41 miliardy eur. Aj keď je to opäť nižšia suma ako aprílových 2,44 miliardy, je to stále tretí najvyšší objem hypoték, aký si Slováci kedy zobrali.
V
NBS sa obáva zlyhávania úverov, bankám prikazuje zvýšiť rezervu
27. 6. 2022
V úverovaní patríme k jedným z najrýchlejšie rastúcich v Európe. Súčasné tempo je dvojciferné a v apríli stúplo medziročne o desať percent. V tom istom mesiaci sme si nabrali úvery za viac ako 1,4 miliardy eur. Na porovnanie, keď sa začínala pandémia, bolo to o polovicu menej.
Národná banka Slovenska už vlani upozorňovala, že nás to môže vtiahnuť do problémov, no priestor na zmenu pravidiel vtedy ešte nevidela. Až doteraz. Podľa NBS totiž máme „tendenciu podceňovať riziká spojené so splácaním dlhu“. Zvýši preto proticyklický kapitálový vankúš. Ten si banky vytvárajú pre prípad nárastu objemu nesplácaných úverov. Sektor to bude stáť od budúcoročného augusta o približne 3,6 milióna eur viac.
V
Spoločné nákupy či cenové stropy
24. 6. 2022
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie začali v Bruseli záverečný druhý deň summitu, ktorý venujú debate o možných opatreniach proti vysokým cenám energie a obmedzeným dodávkam ruského plynu.
Lídri pred summitom navrhovali rôzne recepty od spoločných nákupov plynu po cenové stropy, na konkrétnych spoločných riešeniach sa však zrejme nezhodnú. Konkrétnym výstupom summitu by mal byť súhlas so zavedením eura v Chorvátsku, na ktorom by sa mali šéfovia štátov zhodnúť v úvodnej časti dnešného rokovania.
Európa v súčasnosti zápasí s rekordnou infláciou, ktorú poháňajú obzvlášť vysoké ceny energií súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu a obmedzovaním dodávok plynu.
Veľká časť krajín EÚ chce hľadať recept v spoločných nákupoch suroviny, o ktorých dnes pri príchode na summit hovoril napríklad belgický premiér Alexander de Croo a podporuje ich aj česká vláda. Európska komisia v súčasnosti pripravuje systém možného fungovania veci, ktorý chce predložiť v najbližšom čase.
V