Zmeny v zákone o vodách

26. 3. 2025 Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K

Obmedzenie platieb v hotovosti po novom

7. 6. 2023 Cieľom novely zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu.
Doteraz právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 15 000 eur pre fyzické osoby – nepodnikateľov. V procese schvaľovania novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Tak ako pred účinnosťou zákona, tak aj po roku 2013 sa daňové podvody s nadmerným odpočtom vyskytovali a viaceré z nich dokonca prerástli aj do medializovaných káuz s politickým presahom. Naopak v čase pandémie COVID-19 sa na uplatňovanie zákona vzťahovala výnimka podľa § 8 písm. h) zákona a žiadne väčšie daňové podvody zatiaľ medializované neboli. Možno z toho všeobecne vyvodzovať záver, že osem rokov trvajúci zákaz na boj s daňovými únikmi vplyv nemal. Odhliadnuc od vyššie uvedených aplikačných problémov je potrebné spomenúť aj rast mzdovej a cenovej hladiny od roku 2013, kedy zákon začal platiť. Suma 5 000 eur v roku 2013 už jednoducho nie je tá istá suma aj v roku 2023. Pri zvažovaní viacerých variantov, či percentuálne zvýšiť aj hranicu 5 000 eur aj hranicu 15 000 eur približne o mieru inflácie alebo nastaviť jednu spoločnú hranicu pre fyzické aj právnické osoby, sa predkladatelia zhodli na vytvorení jednej spoločnej hranice; rozhodli sa nezvyšovať pätnásťtisícovú hranicu a dorovnať na túto hranicu aj hranicu právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov.
K

Sociálne zabezpečenie policajtov

5. 6. 2023 Novela zákona ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova po policajtovi alebo vojakovi nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku.
Podľa doterajšej právnej úpravy má nárok počas jedného roka po úmrtí manžela a po uplynutí tohto obdobia iba v zákonom určených prípadoch. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná, dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, vychovala aspoň tri nezaopatrené deti, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve nezaopatrené deti alebo manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Právna úprava teda zakotvuje určité zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali dve deti a ešte výraznejšie zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali tri a viac detí. Právna úprava však nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Právna úprava počíta s ponechaním zvýhodnenia v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenia v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch by nárok na vdovský a analogicky na vdovecký vznikol dovŕšením veku 57 rokov. K obdobnej zmene právnej úpravy už došlo vo vzťahu k vyplácaniu vdovského alebo vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedená zmena by teda priniesla rovnaké zvýhodnenie aj pre vdovy a vdovcov, ktorí poberajú vdovský výsluhový dôchodok. Rovnako ako došlo k predĺženiu lehoty na vyplácanie vdovského dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zaviedlo sa aj predĺžiť vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku z obdobia jedného roka po úmrtí manžela na dva roky od úmrtia manžela.
K

Štátna podpora nájomného bývania

5. 6. 2023 Zo zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania, sa vypustilo ustanovenie, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky nariadením vlády zvýši raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Uvedená zmena sa zaviedla z dôvodu, že pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 9 ods. 1 zákona berú do úvahy priemernú ročnú nominálnu mzdu v jednotlivom kraji Slovenskej republiky zverejňovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania). Vzhľadom na túto skutočnosť je ustanovenie § 9 ods. 2 zákona nadbytočné. Novela zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a ani žiadne sociálne vplyvy, predpokladá sa nulový vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).
K

Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie

19. 5. 2023 Obe krajiny trápi vysoká inflácia. Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú. Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %) Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk. Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta. „Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm. Pokles v Česku z vyššieho základu Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku. „Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda. Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Viliam
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner