Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Rast ekonomiky naštartoval aj energie
4. 6. 2021
Na podporu čistej elektriny prispievame všetci a možno si to mnohí ani neuvedomujú. V našich účtoch sa však každý mesiac nachádza jeden poplatok, takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Práve tieto peniaze sa následne používajú na platenie obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka sa takto vybralo viac ako 32 miliónov eur.
Zelení výrobcovia majú pritom garantovanú cenu, za ktorú sa od nich energia vykupuje. A to aj v prípade, ak je jej hodnota na trhu iná. Ak je táto reálna cena vyššia ako garantovaná, štát producentom rozdiel doplatí cez spomínanú tarifu. V minulosti ju umelo znižoval, aby spotrebitelia platili nižšie ceny. A tak vznikol deficit, ktorý treba splácať. Prvé tohtoročné mesiace však priniesli pozitívnu zmenu, na účte je zatiaľ prebytok 31,3 milióna eur.
V
Po pandémii cena za hodinu práce porastie pomalšie
4. 6. 2021
Jana zo Spišskej Novej Vsi pracuje ako čašníčka v miestnej kaviarni. Podľa zmluvy dostáva 4,27 eura na hodinu, to však nie je všetko.
„Časť peňazí máme na ruku, zamestnávateľ v gastre asi ani nemá inú možnosť,“ povedala pre HN mladá žena z východu Slovenska, ktorej celé meno máme v redakcii.
Keď firmy vyplácajú časť miezd radšej priamo na ruku, znamená to, že si chcú znížiť výdavky na pracovníkov. Tie odzrkadľujú dáta Eurostatu, ktoré hovoria, že náklady na hodinovú mzdu u nás rastú najrýchlejšie z celého regiónu a dvakrát rýchlejšie, ako je priemer Európskej únie.
V
Trh s hypotékami výrazne mohutnie
2. 6. 2021
Slováci sa v túžbe po vlastnom bývaní zadlžujú už rovnako ako pred koronakrízou. Trh s hypotékami opäť výrazne mohutnie, čo potvrdila aj Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite.
Medziročne tento typ úverov vzrástol o 9,3 percenta. „Za pretrvávajúcim rastom stoja najmä čoraz nižšie úrokové sadzby, vysoká konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj obnovenie dôvery v bankách,“ zaznelo v správe.
V
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín
2. 6. 2021
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.
V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
V