Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
28. 6. 2021
Novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona o ochrane verejného zdravia, a to otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
V otázke ustanovenia § 58 ods. 5 zákona týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku sa upravuje toto ustanovenie takým spôsobom, aby nevyvolávalo pochybnosti o tom, že sa má vykladať ústavne konformným spôsobom.
Úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom garantuje ústava v čl. 46 ods. 3. Predkladatelia novely zákona sú presvedčení, že platné znenie zákona je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa týka iba škody spôsobenej opatreniami, ktoré sú v súlade so zákonom a ktoré sú vykonávané v súlade so zákonom.
V situácii, ak sú možné viaceré výklady zákona a ak okrem výkladu ustanovenia zákona, ktorý je v rozpore s ústavou, existuje aj taký výklad predmetného ustanovenia zákona, ktorý v rozpore s ústavou nie je, nie je dôvod, aby Ústavný súd konštatoval nesúlad zákona s ústavou. Konštatuje len to, že zákon je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa má uplatňovať ten výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou, nie ten, ktorý je s ústavou v rozpore. Tak je tomu podľa názoru predkladateľov aj v tomto prípade. V záujme odstránenia interpretačných pochybností a nastolenia právnej istoty v danej veci sa však do zákona doplnilo, že vylúčenie náhrady škody a ušlého zisku sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
V otázke individuálnych výnimiek z nariadenia opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona sa upravuje základný zákonný rámec pre ich povoľovanie a zrušovanie.
K
Podmienky vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty
23. 6. 2021
Novelou zákona sa zakazuje vstup tovaru kultúrnej hodnoty uvedeného v časti A prílohy, ktorý sa vyviezol z územia krajiny, v ktorej sa vytvoril alebo objavil, v rozpore so zákonmi a s inými právnymi predpismi uvedenej krajiny.
Colné orgány a príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia v prípade pokusu o vstup tovaru kultúrnej hodnoty. Tieto opatrenia sú upravené v § 9a až 9f novele zákona zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktoré určujú postup colných úradov a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prípade, ak je podozrenie, že pri vstupe predmetu kultúrnej hodnoty došlo k porušeniu nariadenia (EÚ) 2019/880. Postup spočíva v zadržaní predmetu kultúrnej hodnoty, jeho odbornom posúdení a následne vrátení osobe, ktorej bol zadržaný alebo zhabaní predmetu kultúrnej hodnoty v prospech Slovenskej republiky a jeho vrátení štátu pôvodu. Tento postup sa bude uplatňovať aj pri predmetoch kultúrnej hodnoty z krajín mimo colného územia Európskej únie, ktoré nie sú predmetom regulácie podľa nariadenia (EÚ) 2019/880, ale ich dovoz na územie Slovenskej republiky je zakázaný v zmysle § 5 zákona č. 207/2009 Z. z. V súlade s čl. 11 nariadenia (EÚ) 2019/880 sa ustanovujú sankcie za porušenie čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/880. Sankcia za tento priestupok, resp. správny delikt sa zavádza až do 100 000 eur.
K
Posudzovanie zhody výrobku a sprístupňovanie určeného výrobku na trhu
23. 6. 2021
Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu je rámcovým zákonom pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, obsahom ktorého sú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky a prostredníctvom ktorého dochádza k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu pri dohľade nad určenými výrobkami.
Komplexne upravuje sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v oblasti posudzovania zhody určených výrobkov, procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii a členským štátom Európskej únie a upravuje postupy orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu nad určenými výrobkami.
Predmetom novely zákona je aj úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa autorizácie, ktorá by mala podnikateľským subjektom (autorizovaným a notifikovaným osobám) uľahčiť prehľad o ich rozsahu autorizácie, ako aj jednoduchšie preukazovanie svojho oprávnenia v rámci iných správnych konaní. Ďalej sa spresňuje postup udeľovania tzv. výnimiek úradom a dopĺňa sa oprávnenie úradu vykonávať kontrolu nad certifikátmi pre zdravotnícke pomôcky vydané notifikovanými osobami.
K
Automobilky na Slovensku znovu obmedzujú výrobu
21. 6. 2021
Nedostatok polovodičových súčiastok znovu obmedzil výrobu áut v slovenských továrňach automobiliek Volkswagen a Stellantis. Uviedli to hovorcovia oboch závodov. Automobilky v krajine tento rok už skôr kvôli problémom s dodávkami čipov obmedzili produkciu. Podobné problémy zaznamenali aj iné automobilové koncerny.
Slovenská divízia Volkswagenu kvôli nedostatku spomínaných súčiastok dnes a v utorok nevyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV), ktoré tvoria hlavnú časť produkcie bratislavskej továrne automobilky. Túto časť produkcie závod po problémom s dodávkami čipov odstavil na dva týždne už na prelome apríla a mája.
Volkswagen na Slovensku v rámci montáže SUV vyrába modely Audi Q7, Audi Q8, Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne a Škoda Karoq. Produkcie modelu Karoq sa prerušenie výroby nedotklo, pretože tieto vozidlá továreň montuje na linke spolu s malými mestskými vozidlami, ktorých výroba pozastavená nebola.
Už v nedeľu zastavila montážne linky slovenská divízia skupiny Stellantis, ktorá v Trnave vyrába Peugeot 208 a Citroën C3.
V