Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Predĺženie podporného obdobia v sociálnej poisťovni
16. 8. 2021
Sociálna poisťovňa predĺži podporné obdobie, ktoré uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení po účinnosti zákona, najskôr odo dňa nasledujúceho po jeho uplynutí a podporné obdobie, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou zákona, najskôr od účinnosti zákona.
K predĺženiu dochádza na základe písomnej žiadosti poistenca, ktorú podá na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak
a) dočasná pracovná neschopnosť poistenca trvá,
b) dočasná pracovná neschopnosť poistenca, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie, trvala alebo trvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou a
c) je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkový lekár posudzuje splnenie podmienok uvedených v písm. b) a c) na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu a určuje dĺžku predĺženia podporného obdobia, ak poistenec spĺňa tieto podmienky.
Vystavenie potvrdenia sa považuje za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia podľa § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.
Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok.
Na konanie o predĺžení podporného obdobia sa primerane vzťahujú ustanovenia o dávkovom konaní. O predĺžení podporného obdobia sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia je potrebné chápať ako deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.
Zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí podporného obdobia. Do podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od prerušenia.
K
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
16. 8. 2021
Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa uvedenej dávky najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorej sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni.
ýplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila citovanej inštitúcii.
K
Zánik nároku na tehotenské
12. 8. 2021
Nárok na tehotenské zaniká dňom skončenia tehotenstva, t. j. dňom pôrodu, dňom spontánneho potratu alebo dňom umelého prerušenia tehotenstva.
Rovnako, ako ostatné dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské), aj tehotenské sa poskytuje za kalendárne dni. A poskytuje sa aj za dni, kedy má poistenkyňa príjem alebo poberá iné dávky.
K
Tehotenské
12. 8. 2021
Účelom nového druhu nemocenskej dávky – tehotenské, je zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa jej vlastného uváženia, napr. na stravu, vitamíny, oblečenie a podobne.
To znamená, že poskytnutie tejto dávky nie je viazané na konkrétny účel a nie je potrebné žiadnym spôsobom dokladovať jej použitie.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Teda obdobne ako v prípade materského sa ustanovila ako podmienka nároku na tehotenské získanie aspoň 270 dní nemocenského postenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ predchádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, tak aj pri tehotenskom sa do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v prípade zamestnankyne, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. Inak povedané poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva.
Podmienka vzniku nároku od 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu bola prijatá s ohľadom na hranicu, do kedy možno v zmysle zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov vykonať umelé prerušenie tehotenstva, ako aj s ohľadom na vyššie riziko spontánneho potratu počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva.
Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu. Lekárom určený predpokladaný deň pôrodu je inštitút zaužívaný v právnom poriadku, preto sa v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona navrhlo od neho odvíjať nárok na tehotenské, čím sa sledovalo zjednodušenie určenia dňa, od ktorého vznikne poistenkyni nárok na tehotenské.
K