Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Rozpočtový deficit sa medziročne takmer nezmenil
3. 9. 2021
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa za prvých osem mesiacov tohto roka v medziročnom porovnaní takmer nezmenil, v porovnaní s obdobím pred prepuknutím epidémie covidu-19 je však hospodárenie štátu výrazne horšie.
Vyplýva to z dnešných údajov ministerstva financií. Ku koncu augusta schodok predstavoval 3,95 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 0,8 percenta.
V rovnakom období roku 2019, teda pred vypuknutím pandémie v krajine, deficit rozpočtu dosiahol 1,64 miliardy eur. To bolo menej ako polovica tohtoročnej hodnoty.
Rozpočtové príjmy Slovenska za prvých osem mesiacov tohto roka vzrástli medziročne o 18,5 percenta.
Výdavky sa zvýšili o 12,4 percenta a zároveň boli výraznejšie vyššie ako v roku 2019. Slovensko vlani napríklad začalo vyplácanie kompenzácií v súvislosti s negatívnymi dopadmi koronavírusovej krízy.
Na tento rok zákon o štátnom rozpočte pôvodne predpokladal deficit skoro 8,06 miliardy eur. Parlament však v máji schválil zvýšenie rozpočtového deficitu o viac ako dve pätiny zhruba na 11,8 miliardy eur.
V
Slovenská ekonomika vzrástla o takmer desať percent
3. 9. 2021
Ekonomika Slovenska v 2. kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o 9,6 percenta. Potiahli ju najmä export, vyššie investície, ale aj domáca spotreba. Informoval o tom v piatok štatistický úrad.
Predpandemické obdobie však ekonomika ešte nedohnala, v porovnaní s 2. kvartálom roka 2019 jej chýbalo ešte 2,3 percenta.
Takmer desaťpercentný nárast je však podľa štatistikov najvyššou dosiahnutou hodnotou od posledného kvartálu roku 2007.
"Tento prudký nárast bol očakávaný, pretože porovnávacou bázou pre vývoj aktuálneho štvrťroka bol minuloročný, pandémiou poznačený 2. štvrťrok s výrazným prepadom až o 10,9 percenta," vysvetlil úrad.
V porovnaní s 1. štvrťrokom 2021 bola tvorba hrubého domáceho produktu po sezónnom očistení reálne vyššia o dve percentá.
V bežných cenách objem HDP dosiahol 24 miliárd eur, čo predstavuje o 11,8 percenta vyššiu hodnotu ako HDP v 2. štvrťroku 2020.
Výpočet podľa výrobnej metódy ukázal, že odvetvová aktivita slovenskej ekonomiky v 2. kvartáli tohto roka dosiahla objem hrubej pridanej hodnoty vo výške 21,4 miliardy eur.
V
Fíni na východe Slovenska získali miliónovú dotáciu
1. 9. 2021
Fínska rodinná firma MSK Group pôsobí na globálnom trhu už takmer 70 rokov. Za ten čas sa z nej stal veľký hráč v oblasti výroby poľnohospodárskych a lesných strojov, prívesov, plastových komponentov a v produkcii bezpečnostných kabín pre rôzne stroje a vozidlá.
Jej vedenie sa pred ôsmimi rokmi rozhodlo pôsobiť aj na našom trhu a vlani tesne pred príchodom pandémie dostalo expanzné chúťky. Investor sa totiž rozhodol upevniť svoju pozíciu na našom trhu veľkou investíciou.
Časť výroby presťahoval z Lipian do 12 kilometrov vzdialeného Sabinova, kde sa aj naďalej plánuje sústreďovať na spoluprácu so svetovými gigantmi, ako sú Volvo, JCB, Komatsu, Liebherr, Mitsubishi, ABB a mnohí ďalší.
V pláne bolo položiť základy novej výroby v priestoroch tamojšieho priemyselného areálu, kde preinvestoval päť miliónov eur, masívne rozšírenie výroby a tiež nábor nových ľudí.
V
Podniky pocítia drahú elektrinu, pokiaľ štát nezasiahne
1. 9. 2021
To, že domácnosti by mali od nového roka počítať so zdražovaním elektriny, už štát avizoval. Koncová cena môže narásť až o 15 percent. Pocítia to však aj podniky a priemysel. Dôvodom zdražovania je hodnota komodity na burzách, ktorá sa momentálne na pražskej PXE pohybuje na viac ako 90 eurách. Pritom ešte na začiatku januára to bolo len 54 eur.
Dôvodom je extrémne horúce počasie, dôsledky pandémie, prísna klimatická politika Únie, ale aj drahé uhlie či plyn. Regulačný úrad masívne zdražovanie ceny silovej elektriny na trhu nedokáže ovplyvniť, no vie stlačiť dole regulované časti, ako napríklad tarifu za prevádzkovanie systému či distribučné poplatky.
V